Ermitáž: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: o.i → o. i (2), tj → t. j
Riadok 17:
| Commons = Hermitage Museum
}}
'''Ermitáž''' (tiež Štátna Ermitáž, {{V jazyku|rus|Государственный Зрмитаж}}, z {{V jazyku|fra|l´ermitage|pustovňa}}) je umeleckohistorické múzeum v [[Rusko|ruskomrusko]]m [[Petrohrad|Sankt Peterburgu]], jedna z najvýznamnejších a najväčších svetových umeleckohistorických inštitúcií.
 
Dnešné múzeum, ktorého umelecké fondy evidujú viac ako tri milióny artefaktov svetového kultúrneho dedičstva od praveku až po súčasnosť, vystavované vo viac ako štyristo sálach, je rozmiestnené v komplexe šiestich budov rozložených na nábreží rieky [[Neva (rieka)|Nevy]] susediacich s ústrednou budovou [[Zimný palác|Zimného paláca]], niekdajšieho sídla ruských cárov.
Riadok 29:
== Najstaršia história múzea ==
 
[[Súbor:Beggrov2.jpg|left|200px|thumb|[[Karl Petrovič Beggrov]], ''Pohľad na Palácové nábrežie'', 1826, olej na plátne, zo zbierok Ermitáže]]Ermitáž vznikla pôvodne ako súkromná zbierka ruskej cárovnej [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] V roku 1764 získala Katarína II. kolekciu dvestodvadsiatich piatich diel kúpou od [[Berlín|berlínskehoberlín]]skeho obchodníka so starožitnosťami Johanna Ernesta Gotzkowského, pôvodne určenú pre pruského kráľa [[Fridrich II. (Prusko)|Fridricha II.]] Bohatý obchodník a zakladateľ porcelánky v Berlíne bol pruským kráľom poverený vyhľadávaním a nakupovaním umeleckých diel pre kráľovskú zbierku. Finančné problémy spôsobené vyčerpávajúcou [[Sedemročná vojna|sedemročnou vojnou]] však Fridrichovi II. znemožnili zbierku zakúpiť. Podnikavý starožitník bol nútený ohliadnuť sa po iných kupcoch a ponúkol zbierku do Ruska ako úhradu sumy, ktorú dlhoval ruskej štátnej pokladnici.
 
V majetku Kataríny II. sa tak ocitla rozsiahla kolekcia obrazov najmä holandského a flámskeho maliarstva: diela napr. [[Rembrandt]]a, [[Peter Paul Rubens|Rubensa]], [[Anthonis va Dyck|van Dycka]], ale aj talianski maliari [[Paolo Veronese]] a [[Tizian]]. Obrazy sa stali ozdobou miestnosti nedávno dostavaného [[Zimný palác|Zimného paláca]].
Riadok 45:
V uvedenom období sa začali budovať i ďalšie múzejné fondy. Z Ríma pribudli prvé exponáty tvoriace základ antickej kolekcie. Súčasne pribudla kolekcia diel tvoriacej sa sochárskej zbierky.
 
Poslednou veľkou akvizíciou v 18. storočí bol zisk vyše stovky diel (o. i. obrazy [[Rembrandt]]a a [[Anthonis van Dyck|van Dycka]], zakúpených v Paríži v roku 1781).
 
== Výstavba nových budov ==
 
[[Súbor: Pavillion Hall Hermitage.jpg|left|220px|thumb|Sála v Malej Ermitáži]]Existujúce priestory postupom času nestačili neustále sa rozrastajúcim zbierkam. Francúzsky architekt [[Jean-Baptiste Vallin de la Mothe]] v rokoch 1764 - 1767 pristaval k Zimnému palácu menšiu budovu (''[[Malá Ermitáž]]''), ku ktorej priliehali dve galérie. Tu našli zbierky svoje nové umiestnenie. Katarína II. tu zriadila súkromné priestory, kde prijímala svojich priateľov. Podľa pomenovania, ktoré týmto miestnostiam dala (v duchu módnej francúzštiny ich volala ''ermitage'', tjt. j. pustovňa, samota) dostalo svoje meno i novovzniknuté múzeum. O niekoľko rokov neskôr (v r. 1771 - 1787) dokončil ruský architekt nemeckého pôvodu [[Jurij Matvejevič Feľten]] stavbu ďalšej veľkej budovy, pozdĺž nevského nábrežia, ktorá neskôr dostala pomenovanie ''[[Stará Ermitáž]]''.
 
Začiatkom 19. storočia za vlády Kataríninho vnuka [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Ermitáž získala v Ríme niekoľko významných diel, medzi nimi napr. [[Michelangelo Merisi da Caravaggio|Caravaggiovho]] ''[[Lutnista (Caravaggio)|Lutnistu]]''. V roku 1814 múzeum získalo podstatnú časť zbierky obrazov a sôch po prvej [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovej]] manželke [[Joséphine de Beauharnais]] z jej zámku [[Zámok Malmaison|Malmaison]].
Riadok 67:
[[Súbor:Hall of Dionysus.jpg|left|200px|thumb|Kolekcia rímskych sôch v Dionýzovej sieni]]K významnému rozšíreniu zbierok o exponáty úžitkového umenia z 11. - 16. storočia prišlo v roku 1855 v Paríži. Vtedy Ermitáž získala základ kolekcie unikátnych byzantských pamiatok, ktoré dnes patria medzi najväčšie svojho druhu v Európe.
 
K zásadným zmenám v charaktere Ermitáže prišlo po Októbrovej revolúcii. Záchrana kultúrneho dedičstva, rozptýleného v opustených cárskych sídlach, sa stali jedným z hlavných rysov mladého [[Sovietsky zväz|sovietskeho štátu]]. Ešte v roku 1917 bol Zimný palác a Ermitáž vyhlásené za štátne múzeá. V októbri 1918 bol vydaný dekrét o ochrane a registrácii umeleckých a historických pamiatok, ktorým sa o. i. zriadila Štátna komisia pre súpis a evidenciu umeleckých pamiatok.
 
Rok 1922 možno považovať za prerod Ermitáže na umeleckohistorické múzeum moderného typu. K budovám, ktoré sa už využívali na múzejné účely bol pričlenený bývalý [[Zimný palác]] so všetkým inventárom. Komisia, ktorá našla svoje pôsobisko v palácových sálach, sa zameriavala na zhromažďovanie a evidenciu umeleckých pamiatok po rodinách ruskej šľachty, ktorá bola nútená z krajiny utiecť. Zásluhou nových prírastkov sa zbierkové fondy Ermitáže strojnásobili. Prišlo i k novej reorganizácii výstavných priestorov. Otvárali sa nové oddelenia, v mnohých prípadoch s dielami umelcov, ktorí tu dovtedy nemali žiadne zastúpenie. Z bývalých súkromných zbierok sa do Ermitáže dostali kolekcie porcelánu, nábytku, strieborných predmetov, textilu a pod. V tom istom roku sa pod správu múzea dostali zbierky z tzv. Konského múzea, predstavujúce dvorné kočiare z 18. a 19. storočia, ale i napr. vzácne tapisérie.
 
Ťažké obdobie priniesli Ermitáži roky nasledujúce po prevzatí moci sovietmi. Mnoho umeleckých exponátov sa v chaose, v ktorom sa krajina nachádzala, nenávratne stratilo, často boli vzácne umelecké diela z múzea použité na splácanie štátneho dlhu (napr. dve desiatky obrazov takto skončili vo [[Washington|washingtonskejwashington]]skej [[Národná galéria umenia (Washington)|Národnej galérii]]).
 
[[Súbor:Eremitage Interior3, St. Petersburg, Russia.jpg|200px|thumb|Pohľad do expozície Novej Ermitáže]]Druhá svetová vojna so sebou priniesla zabrzdenie pozitívneho vývoja Ermitáže. Časť exponátov bola v obave pred poškodením či zničením uschovaná v odľahlých oblastiach za [[Ural (pohorie)|Uralom]]. Viac ako milión umeleckých diel bolo špeciálnymi vlakmi prevezených do [[Jekaterinburg]]u. Pamiatky, ktoré sa nestihli previezť boli ukryté v rôznych štvrtiach obliehaného Leningradu.
Riadok 92:
* 1815 – získanie zbierky cisárovnej [[Joséphine de Beauharnais]]
* 1852 – sprístupnenie Ermitáže verejnosti
* 1865 – nákup [[Leonardo da Vinci|Leonardovej]] ''[[Madona Litta|Madony Litta]]''
* 1870 – nákup [[Raffael]]ovej ''[[Madona Conestabile|Madony Conestabile]]''
* 1914 – zisk [[Leonardo da Vinci|Leonardovej]] ''[[Madona Benois|Madony s kvetinou]]''
Riadok 99:
* 1964 – 200-té výročie otvorenia múzea
* 1981 – zriadenie vysunutej expozície v [[Menšikovov palác|Menšikovovom paláci]]
* 1996 – dekrétom ruského prezidenta [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcina]] [[prezident Ruskej federácie]] prevzal nad Ermitážou patronát
* 2000 – otvorenie [[Londýn|londýnskejlondýn]]skej pobočky [[Hermitage Rooms]] v [[Somerset House]]
* 2004 – otvorenie [[Hermitage Amsterdam]]
* 2005 – otvorenie prvej vnútroštátnej pobočky [[Ermitáž Kazaň]]
Riadok 107:
== Budovy Ermitáže ==
 
[[Súbor: Winter Palace, St. Petersburg, Russia.jpg|left|200px|thumb|Pohľad na Zimný palác z Palácového námestia; v popredí Alexandrovov stĺp z r. 1829 - 1834]] Vzhľadom k rozsiahlosti a rôznorodosti zbierkového fondu sú expozície Ermitáže rozmiestnené v niekoľkých petrohradských stavbách.
 
''Bližšie informácie v samostatných článkoch - [[Nová Ermitáž]], [[Stará Ermitáž]], [[Malá Ermitáž]], [[Zimný palác]], [[Divadlo Ermitáže]], [[Budova Generálneho štábu (Petrohrad)|Budova Generálneho štábu]], [[Menšikovov palác]]''
 
== Expozície Ermitáže ==
 
=== Staroveké a ranostredoveké kultúry ===
 
Řádek 233 ⟶ 232:
{{Link FA|de}}
{{Link FA|mk}}
 
[[af:Hermitage]]
[[ar:متحف الإرميتاج]]