Ermitáž: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: ko:예르미타시 미술관 |
d typo gram, replaced: o.i → o. i (2), tj → t. j |
||
Riadok 17:
| Commons = Hermitage Museum
}}
'''Ermitáž''' (tiež Štátna Ermitáž, {{V jazyku|rus|Государственный Зрмитаж}}, z {{V jazyku|fra|l´ermitage|pustovňa}}) je umeleckohistorické múzeum v [[
Dnešné múzeum, ktorého umelecké fondy evidujú viac ako tri milióny artefaktov svetového kultúrneho dedičstva od praveku až po súčasnosť, vystavované vo viac ako štyristo sálach, je rozmiestnené v komplexe šiestich budov rozložených na nábreží rieky [[Neva (rieka)|Nevy]] susediacich s ústrednou budovou [[Zimný palác|Zimného paláca]], niekdajšieho sídla ruských cárov.
Riadok 29:
== Najstaršia história múzea ==
[[Súbor:Beggrov2.jpg|left|200px|thumb|[[Karl Petrovič Beggrov]], ''Pohľad na Palácové nábrežie'', 1826, olej na plátne, zo zbierok Ermitáže]]Ermitáž vznikla pôvodne ako súkromná zbierka ruskej cárovnej [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] V roku 1764 získala Katarína II. kolekciu dvestodvadsiatich piatich diel kúpou od [[
V majetku Kataríny II. sa tak ocitla rozsiahla kolekcia obrazov najmä holandského a flámskeho maliarstva: diela napr. [[Rembrandt]]a, [[Peter Paul Rubens|Rubensa]], [[Anthonis va Dyck|van Dycka]], ale aj talianski maliari [[Paolo Veronese]] a [[Tizian]]. Obrazy sa stali ozdobou miestnosti nedávno dostavaného [[Zimný palác|Zimného paláca]].
Riadok 45:
V uvedenom období sa začali budovať i ďalšie múzejné fondy. Z Ríma pribudli prvé exponáty tvoriace základ antickej kolekcie. Súčasne pribudla kolekcia diel tvoriacej sa sochárskej zbierky.
Poslednou veľkou akvizíciou v 18. storočí bol zisk vyše stovky diel (o. i. obrazy [[Rembrandt]]a a [[Anthonis van Dyck|van Dycka]], zakúpených v Paríži v roku 1781).
== Výstavba nových budov ==
[[Súbor:
Začiatkom 19. storočia za vlády Kataríninho vnuka [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Ermitáž získala v Ríme niekoľko významných diel, medzi nimi napr. [[Michelangelo Merisi da Caravaggio|Caravaggiovho]] ''[[Lutnista (Caravaggio)|Lutnistu]]''. V roku 1814 múzeum získalo podstatnú časť zbierky obrazov a sôch po prvej [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovej]] manželke [[Joséphine de Beauharnais]] z jej zámku [[Zámok Malmaison|Malmaison]].
Riadok 67:
[[Súbor:Hall of Dionysus.jpg|left|200px|thumb|Kolekcia rímskych sôch v Dionýzovej sieni]]K významnému rozšíreniu zbierok o exponáty úžitkového umenia z 11. - 16. storočia prišlo v roku 1855 v Paríži. Vtedy Ermitáž získala základ kolekcie unikátnych byzantských pamiatok, ktoré dnes patria medzi najväčšie svojho druhu v Európe.
K zásadným zmenám v charaktere Ermitáže prišlo po Októbrovej revolúcii. Záchrana kultúrneho dedičstva, rozptýleného v opustených cárskych sídlach, sa stali jedným z hlavných rysov mladého [[Sovietsky zväz|sovietskeho štátu]]. Ešte v roku 1917 bol Zimný palác a Ermitáž vyhlásené za štátne múzeá. V októbri 1918 bol vydaný dekrét o ochrane a registrácii umeleckých a historických pamiatok, ktorým sa o. i. zriadila Štátna komisia pre súpis a evidenciu umeleckých pamiatok.
Rok 1922 možno považovať za prerod Ermitáže na umeleckohistorické múzeum moderného typu. K budovám, ktoré sa už využívali na múzejné účely bol pričlenený bývalý [[Zimný palác]] so všetkým inventárom. Komisia, ktorá našla svoje pôsobisko v palácových sálach, sa zameriavala na zhromažďovanie a evidenciu umeleckých pamiatok po rodinách ruskej šľachty, ktorá bola nútená z krajiny utiecť. Zásluhou nových prírastkov sa zbierkové fondy Ermitáže strojnásobili. Prišlo i k novej reorganizácii výstavných priestorov. Otvárali sa nové oddelenia, v mnohých prípadoch s dielami umelcov, ktorí tu dovtedy nemali žiadne zastúpenie. Z bývalých súkromných zbierok sa do Ermitáže dostali kolekcie porcelánu, nábytku, strieborných predmetov, textilu a pod. V tom istom roku sa pod správu múzea dostali zbierky z tzv. Konského múzea, predstavujúce dvorné kočiare z 18. a 19. storočia, ale i napr. vzácne tapisérie.
Ťažké obdobie priniesli Ermitáži roky nasledujúce po prevzatí moci sovietmi. Mnoho umeleckých exponátov sa v chaose, v ktorom sa krajina nachádzala, nenávratne stratilo, často boli vzácne umelecké diela z múzea použité na splácanie štátneho dlhu (napr. dve desiatky obrazov takto skončili vo [[
[[Súbor:Eremitage Interior3, St. Petersburg, Russia.jpg|200px|thumb|Pohľad do expozície Novej Ermitáže]]Druhá svetová vojna so sebou priniesla zabrzdenie pozitívneho vývoja Ermitáže. Časť exponátov bola v obave pred poškodením či zničením uschovaná v odľahlých oblastiach za [[Ural (pohorie)|Uralom]]. Viac ako milión umeleckých diel bolo špeciálnymi vlakmi prevezených do [[Jekaterinburg]]u. Pamiatky, ktoré sa nestihli previezť boli ukryté v rôznych štvrtiach obliehaného Leningradu.
Riadok 92:
* 1815 – získanie zbierky cisárovnej [[Joséphine de Beauharnais]]
* 1852 – sprístupnenie Ermitáže verejnosti
* 1865 – nákup [[Leonardo da Vinci|Leonardovej]] ''[[Madona Litta|Madony Litta]]''
* 1870 – nákup [[Raffael]]ovej ''[[Madona Conestabile|Madony Conestabile]]''
* 1914 – zisk [[Leonardo da Vinci|Leonardovej]] ''[[Madona Benois|Madony s kvetinou]]''
Riadok 99:
* 1964 – 200-té výročie otvorenia múzea
* 1981 – zriadenie vysunutej expozície v [[Menšikovov palác|Menšikovovom paláci]]
* 1996 – dekrétom ruského prezidenta [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcina]] [[prezident Ruskej federácie]] prevzal nad Ermitážou patronát
* 2000 – otvorenie [[
* 2004 – otvorenie [[Hermitage Amsterdam]]
* 2005 – otvorenie prvej vnútroštátnej pobočky [[Ermitáž Kazaň]]
Riadok 107:
== Budovy Ermitáže ==
[[Súbor:
''Bližšie informácie v samostatných článkoch - [[Nová Ermitáž]], [[Stará Ermitáž]], [[Malá Ermitáž]], [[Zimný palác]], [[Divadlo Ermitáže]], [[Budova Generálneho štábu (Petrohrad)|Budova Generálneho štábu]], [[Menšikovov palác]]''
== Expozície Ermitáže ==
=== Staroveké a ranostredoveké kultúry ===
Řádek 233 ⟶ 232:
{{Link FA|de}}
{{Link FA|mk}}
[[af:Hermitage]]
[[ar:متحف الإرميتاج]]
|