Klement VII. (pápež): Rozdiel medzi revíziami

Získal slušné vzdelanie a v roku 1513 ho jeho bratranec Lev X. vymenoval za florentského arcibiskupa a súčasne za kardinála. Od roku 1517, v pápežských službách, vykonával funkciu vicekancelára. V tejto funkcii sa podieľal o. i. na krokoch pápežskej kúrie proti nemeckému [[Reformácia|reformátorovi]] [[Martin Luther|Martinovi Lutherovi]].

4. mája 1519 zomrel bez mužského potomka [[Lorenzo II. de' Medici|Lorenzo II.]] a na Giulia prešla vláda nad Florenciou. Významné postavenie zastával aj v rímskej kúrii za svojho predchodcu [[Hadrián VI.|Hadriána VI.]] (podieľal sa o. i. na vytvorení obrannej aliancie medzi [[Svätá stolica|Svätou stolicou]] a [[Rímskonemecká ríša|ríšou]] [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]]).

Na konci roku 1526 sa oddiel nemeckých [[Lancknecht|lancknechtovlancknecht]]ov o sile asi dvanásťtisíc vojakov dostal cez [[Alpy|alpské priesmyky]]. Vyhladovaní a slabo vystrojení žoldnieri, posmeľovaní v nenávisti voči „protiluteránskemu“ a vierolomnému pápežovi, videli ľahkú korisť v dobytí Ríma. 6. mája nasledujúceho roku vpadli do mesta a strašným drancovaním a vraždením ho obsadili. Klement VII. bol nútený utiecť z [[Vatikán|Vatikánu]]u do [[Castel Sant'Angelo|Anjelského hradu]] (pripomienkou týchto udalostí je dodnes slávnostná prísaha príslušníkov [[Švajčiarska garda|švajčiarskej gardy]], konaná každoročne práve 6. mája). O niekoľko dní bola však pevnosť cisárskymi vojakmi obkľúčená a pápež sa 5. júna vzdal. Od tohto dňa sa na nasledujúcich šesť mesiacov stal cisárskym väzňom v Anjelskom hrade. Slobodu získal až začiatkom decembra 1527 za cenu značných politických ústupkov a po vyplatení obrovskej náhrady škôd. Spečatením „priateľských“ zväzkov medzi pápežom a Karolom V. sa stala svadba medzi cisárovou nelegitímnou dcérou [[Margaréta Habsburská (1522 - 1586)|Margarétou]] a florentským vojvodom [[Alessandro de' Medici|Alessandrom de' Medici]] (pravdepodobným synom Klementa VII.).

Keď Klement VII. uzavrel spojenectvo s cisárom (znásobené príbuzenským zväzkom), rozhodol sa, že využije tento moment na posilnenie katolicizmu v Nemecku. V roku 1530 sa v [[Augsburg|Augsburgu]]u konal cisársky snem, na ktorom pápežov kardinál Lorenzo Campeggio odovzdal cisárovi pápežove inštrukcie na boj proti [[Protestantizmus|protestantizmu]]. V obave pred narastaním neposlušnosti ľudových más voči cisárskej vláde, šľachte a duchovenstvu, navrhoval cisárovi vyhlásiť neľútostný boj prívržencom protestantskej viery.

Odhliadnuc od politických aktivít, Klement VII. sa prejavil ako významný mecenáš umenia. Do obdobia jeho života spadá pôsobenie velikánov [[Renesancia|renesancie]] - [[Sebastiano del Piombo|Sebastiana del Piombo]], [[Benvenuto Cellini|Benvenuta Celliniho]], [[Raffael|Raffaela]]a (Klementovu podobizeň, ešte ako kardinála Giulia de' Medici, Raffael zachytil na obraze ''[[Pápež Lev X. s kardinálmi Giuliom de' Medici a Luigim de' Rossi]]'') a [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]]. U posledne menovaného umelca si objednal veľkolepé pomníky pre členov svojej rodiny v rodovej kaplnke v bazilike [[Bazilika San Lorenzo (Florencia)|San Lorenzo]] a tesne pred svojou smrťou fresku ''[[Posledný súd (Michelangelo)|Posledný súd]]'' na oltárnu stenu [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]].