Hermann Broch: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: nl:Hermann Broch |
d typo gram, replaced: o.i → o. i (2) |
||
Riadok 6:
Pri krachu [[Rakúsko|rakúskych]] bánk v 20. rokoch prišiel o takmer celý rodinný majetok. Túto stratu chápal však iba ako uľahčenie od bremena majetku a uvoľnenie rúk pre jeho nadchádzaúcu kariéru básnika, spisovateľa a filozofa.
Broch bol v medzivojnovom období častým frekventantom [[Viedeň|viedenských]] kaviarní, kde sa stretával s takými osobnosťami ako napr. [[Robert Musil]] či [[Franz Blei]]. Udržiaval blízke kontaky so známymi ženami nemeckého kultúrneho sveta, o. i. [[Milena Jesenská|Milenou Jesenskou]], ktorá Brocha učila po česky, alebo s rakúskou novinárkou [[Ea von Allesch|Eou von Allesch]], ktorú spodobnil v druhom diele románu ''Námesačníci''. Neskôr bol veľkým obdivovateľom diela [[James Joyce|Jamesa Joycea]] a jeho román ''[[Ulysses (román)|Ulysses]]'' považoval za ojedinelé literárne dielo schopné pojať existujúci svet vo svojej komplexnosti. Ďalej vyzdvihoval dielo básnika [[Charles Baudelaire|Charlesa Baudelaira]], maliarske umenie [[Paul Cézanne|Paula Cézanna]] a [[Richard Wagner|Wagnerovu]] opernú tvorbu.
V rokoch [[1928]] až [[1932]] vznikla Brochova literárna prvotina, románová trilógia '' Schlafwandler'' (''[[Námesačníci]]''), pojednávajúca o úpadku hodnôt v [[Nemecko|Nemecku]] na prelome 19. a 20. storočia. Román vo svojej tretej časti obsahuje rozsiahlu ''Esej o rozpade hodnôt'', čo bola nielen téma ''Námesačníkov'', ale aj radu ďalších Brochových prác. Brochová filozofia je silno ovplyvnená [[Immanuel Kant|Kantovým]] dielom.
Po nástupe [[Adolf Hitler|Hitlera]] k moci v roku [[1933]] sa Broch zaradil k literátom, ktorí sa snažili upozorniť na hroziace nebezpečenstvo [[fašizmus|fašizmu]]. V esejach ''Das Böse im Wertsystem der Kunst'' (doslova: Zlo v hodnotovej sústave umenia) a ''Das Weltbild des Romans'' (doslova: Obraz sveta v románe) rozvinul vlastnú teóriu o estetickej a společenskej funkcií [[gýč]]a (v tomto bode na neho vo svojich dielach nadviazal o. i. [[Milan Kundera]], ktorý sa problematikou gýča rovnako povrchne zaoberal). Gýč označil za viac ako estetickú kategóriu - za sociálny a politický fenomén. [[Adolf Hitler]] bol pre neho typickým predstaviteľom tzv. „Kitsch-Mensch“ (gýčového človeka).
Ďalšou veľkou Brochovou témou bol úpadok západného sveta, predstavený v beletristickej rovine už v románe ''[[Námesačníci]]''. Tak ako napr. [[Robert Musil]] predviedol úpadok [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] kritikou fiktívnej „Kakánie“ a [[Karl Kraus]] nazval [[Rakúsko-Uhorsko|Podunajskú monarchiu]] "výskumným laboratóriom celosvetovej deštrukcie", priniesol Broch pojem „die fröhliche Apokalypse“ (veselá [[apokalypsa]]), obraz cisárskej [[Viedeň|Viedne]] pred [[1. svetová vojna|prvou svetovou vojnou]], ktorá podľa neho predstavovala „hodnotové [[vákuum]] doby“ a „hlavné mesto gýča“.
Riadok 36:
* ''Das Böse im Wertsystem der Kunst'', [[1933]]. Esej.
* ''Aus der Luft gegriffen '', [[1934]]. Divadelná hra.
* ''James Joyce und die Gegenwart'', [[1935]]. Esej.
* ''Völkerbund-Resolution'', [[1937]]. Esej.
* ''Psychische Selbstbiographie'', [[1943]]. Autobiografia.
| |||