Symfónia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 7:
Symfónia začala dostávať dnešné črty až v období klasicizmu. Došlo k zaradeniu tretej, tanečnej vety, ktorú tvoril menuet a trio. Zaslúžili sa o to skladatelia tzv. „mannheimskej školy“, medzi inými [[Johann Stamitz]]. Vznikla tak štvorvetá symfónia, o ktorej ústálenie sa zaslúžil najmä „otec symfónie“ Joseph Haydn a ktorú neskor rozvíjal [[Wolfgang Amadeus Mozart]].
K významnému posunu vo vývoji symfónie došlo vďaka [[Ludwig van Beethoven|Ludwigovi van Beethovenovi]]. Zlomovým
V 20. storočí sa monumentalita symfónií prehlbovala čoraz početnejším orchestrom i dlhším trvaním skladby. Medzi najvýznamnejších symfonikov 20. storočia patria [[Gustav Mahler]] a [[Dmitrij Šostakovič]]. Postupne došlo k rozným zmenám v symfonickej stavbe - vznikali symfónie s piatimi vetami i symfónie jednoveté. Vyvinula sa i symfónia menšieho rozsahu označovaná ako ''sinfonietta''. Jednu z najznámejších skomponoval [[Leoš Janáček]]. Ako protiklad k monumentálnym symfóniam vznikali teda i diela menej závažného charakteru a symfónia sa stala i predmetom hudobných experimentov.
|