Apokryf (kresťanstvo): Rozdiel medzi revíziami

* u [[Katolicizmus|katolíkov]] (a pod.) náboženský text, ktorý nebol zahrnutý do biblického kánonu, tak ako ho definoval [[Tridentský koncil]] (1546) (protestanti taký text nazývajú [[pseudoepigraf]])

* u [[Protestantizmus|protestantov]] (to čo katolíci označujú ako) [[deuterokánonický spis|deuterokánonická kniha]] príp. všeobecnejšie kniha, o ktorej zaradení do kánonu nepanovala svojho času zhoda

Judaizmus diskusiu o svojom kánone Biblie ([[Tanach]], תנ״ך) uzavrel v roku 92 po Kr., kedy vznikol palestínsky kánon, ktorého súčasťou sa nestali mladšie [[Starý zákon|starozákonné]] spisy. Ako také neboli považované za rovnako dôležité ako ostatné starozákonné knihy, nevenovala sa im preto taká pozornosť a uchovali sa preto v menej spoľahlivom rukopisnom stave než ostatné biblické knihy. Ich pôvodné hebrejské texty zostali zachované len čiastočne a obsahujú množstvo rukopisných odchýlok. Niektoré z týchto kníh existujú už len v gréckom preklade, prípadne je ich originálnym jazykom na rozdiel od ostatných starozákonných kníh gréčtina. Až 20. storočie prinieslo archeologické nálezy pôvodných hebrejských fragmentov týchto spisov, ktoré sa celé zachovali len v preklade. Použitie pojmu „apokryf“ implikuje, že pojednávaný spis nemá v skutočnosti do Biblie byť zaradený. Existuje tiež problém rozdielu v chápaní pojmu apokryf u apokryfov starozákonných a novozákonných. Pre akademické použitie sa preto pre korpus uvedených kníh väčšinou doporučuje namiesto pomenovanie „apokryf“ použitie pojmu „deuterokanonická literatúra“.

Uznanie týchto kníh sa v cirkvách líši.

* [[Východné cirkvi]] vychádzajú z tradície a vzhľadom na to, že ich kánon nebol predmetom interných sporov, dodnes nemajú oficiálne stanovený starozákonný kánon. Vychádzajú ale zo [[Septuaginta|Septuaginty]] a spochybňované starozákonné spisy označujú ako anaginoskomena.

* Protestantské cirkvi prevzali židovský kánon a starozákonné knihy, a tie ktoré neboli jeho súčasťou, označili za apokryfy, ktoré rovnako ako [[Judaizmus (náboženstvo)|Židia]] nestavia na úroveň ostatných biblických kníh.

* [[Reformovaná cirkev|Reformované cirkvi]] ich vôbec ako súčasť biblie[[Biblia|Biblie]] neuznávajú, luteránska cirkev, podobne ako [[Anglikanizmus|anglikáni]], ale pripúšťa, že môže byť užitočné ich čítať. V protestantských i ekumenických prekladoch apokryfy spravidla nevychádzajú, prípadne sú na základe ekumenickej dohody o interkonfesných biblických vydaniach z roku 1968 tlačené samostatne medzi knihami Starého a Nového zákona.

[[Nový zákon|Novozákonné]] apokryfy sú spisy z 1. až 4. storočia, ktoré sa svojím obsahom a formou podobajú novozákonným knihám. Boli väčšinou uverejnené pod menom niektorého z apoštolov, nestali sa však súčasťou žiadneho kánonu, aj napriek tomu ich v určitých dobách mohli niektorí autori za súčasť kánonu považovať. Na rozdiel od starozákonných apokryfov netvoria nijakú uzavretú zbierku a neboli uznané žiadnou zo súčasných cirkví. Mnohé z nich sú základom učenia gnostikov.

[[Martin Luther]] chcel z Novej zmluvy odstrániť z kánonu niektoré knihy ([[List Hebrejom|List Židom]], [[Jakubov list|List Jakuba]], [[Júdov list|List Júdov]] a [[Zjavenie svätého Jána|Zjavenie Jána]]), nakoniec v kánone zostali ale v nemeckých vydaniach Lutherovej Biblie sú vytlačené až na konci Nového zákona (v tu uvedenom poradí).