Začiatkom roku [[1941]] [[Adolf Hitler|Hitler]] zveril svojmu obľúbencovi velenie nad expedičnou formáciou posielanou do severnej Afriky („Nemecký africký zbor“, {{v jazyku|deu|Deutsches [[Afrika-Korps]]}}). Zaujímavosťou je, že Romel pripravoval svoje jednotky na operácie v [[púšť|púštnom]] teréne aj na [[Záhorie|Záhorských]] viatych [[piesok|pieskoch]].
Brilantná taktická vyspelosť a improvizácia v mnohých bitkách proti britskej [[8. armáda (Veľká Británia)|8. armáde]] v prostredí severoafrickej púšte mu ešte zvýšili vojenský kredit. Nemeckí a talianski vojaci pod jeho vedením ako aj nepriatelia na britskej strane ho začali s rešpektom nazývať ''púštnou líškou''. Neskôr ho [[Adolf Hitler|Hitler]] povýšil z generál-poručíka na poľného maršálamaršala, najmladšieho v nemeckej vojenskej histórii (vo veku 50 rokov). Rešpekt z Rommela bol taký veľký, že [[Druhá bitka pri Alameine|ofenzívu pri El Alamaine]] rozvinuli britské sily, práve za jeho neprítomnosti. Keď sa však vrátil, vybičoval svojich vojakov k takému tvrdému odporu, že niektorí britskí velitelia začali zvažovať prechod do dočasnej obrany, aby jednotky nabrali nové sily<ref>[[John Macdonald]] - ''Veľké bitky druhej svetovej vojny.'' Slovart, Bratislava, 1995, s. 83</ref>. Po [[Operácia Torch|vylodení amerických vojsk v Alžírsku]] velil pomerne úspešnému [[bitka v priesmyku Kasserine|útoku cez priesmyk Kasserine]], kde spôsobil Američanom ťažké straty. Zhoršujúcu situáciu na severoafrickom bojisku však už nemohol zvrátiť. V [[máj]]i [[1943]] sústredil nemecké a talianske vojská okolo prístavov [[Bizerta]] a [[Tunis]]. V zhoršujúcej situácii odletel za Hitlerom a žiadal ho o stiahnutie jeho vojsk. Hitler to odmietol ale nedovolil mu vrátiť sa do [[Afrika|Afriky]]. Tam ho mal zastúpiť [[Jürgen von Arnim]], ktorý bol nakoniec so svojim vojskom zajatý. Celkovo Spojenci v oblasti [[Tunisko|Tuniska]] zajali 275 000 talianskych a nemeckých vojakov. Bolo to dosiaľ najväčšie množstvo vojakov Osi, ktoré sa v priebehu vojny vzdalo.
