Heinkel He 111: Rozdiel medzi revíziami

Napriek neprestajnému vylepšovaniu bol Heinkel He 111 v druhej polovici vojny zastaralzastaraný. V Luftwaffe mal byť nahradený [[Bomber B projekt|projektom Bomber B]], no časové sklzy a aj nakoniec zrušenie projektu donútili nemecké letectvo používať He 111 aj naďalej, až do konca vojny. Výroba sa zastavila v roku [[1944]], keď bola produkcia všetkých bombardérov zastavená v prospech stíhačiek. Po odstavení bombardovacieho letectva sa He 111 uplatnil v úlohe dopravného a zásobovacieho lietadla.<ref name="Mackay 2003, s. 7."/>

Stroje boli poháňané motormi [[DB 600]], ale keďže tieto boli použité primárne pre stroje [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]] a [[Messerschmitt Bf 110|Bf 110]] ďalšie verzie od verzie E dostali motory [[Jumo 210]] a [[Jumo 211]]. Ďalšia verzia F mala upravené krídlo, ktoré malo jednoduchšiu výrobu. Veľkými úpravami prešla verzia P, ktorá mala nové motory [[Daimler-Benz DB 601]], celkom nový typ zasklenej aerodynamickej kabíny. Vďaka týmto úpravám dosahoval stroj vo výške {{m|5000|m}} rýchlosť {{km|475|m}}/h a jeho cestovná rýchlosť vzrástla na {{km|370|m}}/h. Čoskoro sa však ukázalo, že s dodávkami výkonných motorov Daimler-Benz budú problémy a preto sa začalo opäť laborovať s motormi Junkers Jumo 211. Po ich inštalácii do draku verzie P vznikla najrozšírenejšia verzia H. Bola vyrábaná od roku 1940 do roku 1944. Bolo vyrobených mnoho variánt tejto verzie, zaujímavý bol napr. He 111H-22, ktorý mohol niesť podvesenú jednu strelu [[Fieseler Fi 103|V-1]]. Zaujímavosťou bola verzia aj He 111Z, ktorá sa skladala z 2 spojených He 111, ktoré mali v mieste spoja na krídlach ďalší motor. Tieto stroje boli používané na vlečenie ťažkých klzákov [[Messerschmitt Me 321]] alebo dvoch [[Gotha Go 242]]. Napriek tomu, že Heinkely 111 evidentne zastaraliboli od roku 1942 evidentne zastarané aj na východnom fronte, boli Nemci, kvôli nedostatku iných ťažších bombardérov, nútení vyrábať tieto lietadlá až do roku 1944.

Prvý prototyp He 111 vzlietol 24. februára [[1935]], pilotovaný hlavným testovacím pilotom [[Gerhard Nitschke|Gerhardom Nitschke]], ktorému bolo prikázané nepristávať na firemnom letisku továrne Heinkel v [[Rostock]]u-[[Marienhe]], pretože pristávacia dráha bola príliš krátka, a namiesto toho pristáť v [[Rechlin]]e. AvšakAle pilot rozkaz ignoroval a pristál v Marienhe. Okrem iného skonštatoval, že tento stroj je dobrý pri manévrovaní v malej rýchlosti a tak nehrozilo riziko, že by preletel pristávaciu dráhu. Nitschke si taktiež pochvaľoval na tú dobu dosť vysokú letovú rýchlosť a dobré letové a pristávacie vlastnosti, stabilitu počas letu, postupného klesania, a pri lete s jedným motorom, pričom netrpel predným náklonom pri vysunutí podvozku. AvšakAle počas druhého testovacieho letu Nitschke odhalil, že stroj trpí pozdĺžnou nestabilitou pri stúpaní a lete v plnej rýchlosti a taktiež, že krídelká nemajú požadovaný účinok.

Koncom roka 1935 boli vyrobené prototypy V2 a V4, pod civilným označením ''D-ALIX'' a ''D-ALES'' a ''D-AHAO''. D-ALES sa stal prvým prototypom verzie '''He 111A-1'''. Dňa 10. januára 1936 bol uznaný najrýchleším lietadlom na svete, pričom jeho rýchlosť dosahovala {{km|402|m}}/h. To však nebola pravda, pretože najrýchlejším lietadlom v tom čase bolo [[Macchi M.C.72]], ktoré získalo toto prvenstvo už v roku 1934. He 111 by bol dosiahol ešte väčšiu rýchlosť, ak by boli inštalované motory DB 600, s výkonom 746&nbsp;kW (1 000&nbsp;hp). AvšakAle nemecký letecký priemysel nedisponoval motormi s väčším výkonom než 447&nbsp;kW (600&nbsp;hp) a tak bol Heinkel nútený použiť motor BMW VI.

Prvou bombardovacou verziou Heinkelu He 111, ktorá sa dostala do výroby bol '''He 111A-0''', z ktorej bolo 10 predsériových strojov dodaných na testovanie, na konci roka [[1935]]. Výkon týchto strojov, poháňaných 2 motormi [[BMW VI]], bol sklamaním a lietadlo [[Luftwaffe]] odmietla. AvšakAle vláda čínska vláda [[Kanton]]u bola menej prieberčivá a zakúpila 6 lietadiel He 111A-0, ktoré prevzala v polovici roka 1936 a zaradila do služby v Nacionalistických Čínskych vzdušných silách v novembri – decembri 1936.

Na nemeckú [[Invázia do Poľska|inváziu do Poľska]] bolo nasadených 5 jednotiek vybavených He 111. Týmito jednotkami boli [[Kampfgeschwader 1]] (KG 1), [[Kampfgeschwader 4]] (KG 4), [[Kampfgeschwader 26]] (KG 26), [[Kampfgeschwader 27]] (KG 27) a [[Kampfgeschwader 53]] (KG 53). Všetky tieto jednotky, s výnimkou KG 4, boli zaradené do leteckej armády ''Luftflotte 1'', pod velením generála- poľného maršálamaršala [[Albert Kesselring|Alberta Kesselringa]]. Jednotka KG 4 operovala pod velením Luftflotte 4. Heinkel He 111 podnikal prieniky v stredných výškach a podporoval pozemné vojská nemeckej armády. Zúčastnil sa aj [[bitka o Bzuru|bitky o Bzuru]], kde bola poľská armáda Poznań a armáda Pomorze prakticky vyhladené leteckým útokom. Taktiež sa rozsiahlo zúčastnil obliehania [[Varšava|Varšavy]]. V priebehu ťaženia sa Luftwaffe domnievala, že jej bombardéry sa budú schopné primerane brániť, no ak sa zastaralázastaraná hornoplošná poľská stíhačka [[PZL P.11]] dostala do boja s He 111, bola schopná aj napriek svojej obmedzenej palebnej sile a aerodynamickým nedostatkom spôsobiť bombardéru značné poškodenie.

Pri [[Operácia Weserübung|Operácii Weserübung]], invázii do [[Nórsko|Nórska]] a [[Dánsko|Dánska]], tvoril He 111 chrbticu bombardovacieho letectva. Nasadené boli jednotky KG 4, KG 26 a KGr 100. Okupácia Dánska bolo ukončená za 24 hodín a s minimálnymi obeťami a žiadnymi stratami vo vzduchu. Prvou všeobecnou úlohou He 111 spolu s Luftwaffe, bolo kompenzovať nadradenosť britského námorníctva v Severnom mori. Na podporu nemeckej útočnej skupiny smerujúcej do [[Oslo|Osla]], zloženej z ťažkých krížnikov [[Blücher]] a [[Lützow]], ľahkého krížnika [[Emden]], troch ponoriek a ôsmich mínoloviek s 2 000 mužmi na palube, boli určené He 111 jednotky KG 26. Heinkely He 111 neboli schopné zabrániť potopeniu Blüchera a [[Bitka o Drøbak Sound|Bitke o Drøbak Sound]], vedenej z pevnosti Oscarsborg. Kampfgeschwader 26 sa zamerala na Drøbak z toho dôvodu, že ostatné opevnené body už boli dobyté, no po bombardovanébombardovaní {{kg|250&nbsp;kg}} bombami SC 250, sa Nóri vzdali. Dňa 9. Apríla 1940, Heinkely He 111 jednotky KG 26 pomohli [[Junkers Ju 88|Junkersom Ju 88]] jednotky KG 30 poškodiť vojnovú lod [[HMS Rodney]] a potopiť loď [[HMS Gurkha]]. Po zabezpečení zvyšku Nórska sa He 111 zúčastnil [[Bitka o Narvik|Bitky o Narvik]] a protilodným misiám proti spojeneckým posilám, dopraveným do Nórska po mori v máji a júni 1940.

Počas prielomu pri Sedane bolo nemeckými jednotkami bombardérov odlietaných 3 940 misií proti francúzskym pozíciám, z ktorých väčšina bola vybavená He 111. Výsledkom bol francúzsky kolaps , ktorý umožnil vytvoriť kliešte, navrhnuté v pláne operácie [[Fall Gelb]]. He 111 so svojou väčšou nosnosťou, bol taktiež poverený zničením francúzskej železničnej siete v regióne Reims a Amiens. Tieto útoky boli kľúčové z hľadiska zabránania prísunu francúzskych posíl a sťahovaniu ich vojsk. V dôsledku toho bol akýkoľvek francúzsky protiútok proti nemeckému ľavému krídlu nemožný. Po ukončení operácie [[Fall Gelb]], jednotky He 111 sa začali pripravovať na operáciu Fall Rot. Operácie Paula sa zúčastnilo okolo 600 He 111 a Do 17, ktorej úlohou bolo konečné zničenie Francúzskych vzdušných síl v Paríži a okolí. AvšakAle nasledujúce súboje a bombardovanie zlyhalo v zničení toho, čo z Armée de l'Air zostalo. Až na malé výnimky boli straty He 111 ľahké. He 111 si počínal dobre, napriek tomu, že straty boli vyššie než v akomkoľvek predošlom ťažení, čo bolo spôsobené ľahkou defenzívnou výzbrojou. Tá sa mala naplno prejaviť počas [[Bitka o Britániu|Bitky o Britániu]], prvou veľkou skúškou slabosti obrannej výzbroje He 111.

Počas [[Blitz]]u boli He 111 osadené navigačným systémom Knickebein. Tento systém mal za úlohu zvýšiť navigačné schopnosti He 111. Viacero strojov osadených týmto systémom bolo zbytočne riskantne nasadených pri rušivých náletoch na Londýn, počas zimy 1939 – 40. Neskôr bol Knickebein vylepšený a premenovaný na X-Gerät, od ktorého sa očakávalo zvýšenie presnosti pri bombardovaní do takej miery, že by bol schopný útočiť na jednotlivé budovy. Zanedlho bol zavedený systém Y-Gerät, vylepšená verzia predošlého zariadenia. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-S52435, Polen, Blick aus Bugkanzel einer He 111.jpg|thumb|Pohľad z kabíny He 111. Takýto typ kabíny sa ukázal byť pri čelnom útoku veľmi zraniteľný.]]Dňa 3. novembra 1940, sa RAF naskytla príležitosť otestovať He 111 aj so svojim vybavením. Bombardér núdzovo pristál pri pobreží a čiastočne sa ponoril. Kapitán Kráľovského námorníctva sa ujal vedenia operácie na vytiahnutie stroja, pretože mal vyššiu hodnosť, než prítomný armádny dôstojník. Kapitán trval na tom, aby bol He 111 odtiahnutý do hlbšej vody, kým bude vytiahnutý, avšakale laná sa pretrhli a lietadlo sa potopilo. Nakoniec sa stroj podarilo vytiahnuť, no slaná voda sa už dostala do systému Gerät.

[[Luftwaffe]] sa snažila útočiť na priemyselné, dopravné a civilné ciele naraz, avšakale to sa jej nepodarilo. Napriek tomu sa jej však pri bombardovaní [[Birmingham]]u, Bristolu, [[Barrow]]u , [[Coventry]] , [[Liverpool]]u , [[Plymouth]]u a [[Southampton]]u podarilo spôsobiť ohromné škody. Niektoré z týchto cieľov boli zakryté mrakmi, no He 111 vybavené systémom X-Gerät spôsobili ťažké škody. Briti sa bránili použitím falošných cieľov na prilákanie pozornosti bombardérov a systémom Meacon, ktorý rušil komunikačný systém Luftwaffe.

V letke I./KG26 slúžilo okolo 42 Heinkelov He 111, ktoré vzlietali do boja z Nórska. Náklad He 111 pozostával z talianskeho 850 {{kg|850}} torpéda Whitehead Fiume a nemeckého ľahkého 50 {{kg|50}} torpéda F5. Obe fungovali na vzdialenosť 3 {{km|3|m}} pri rýchlosti 40 {{km|40|m}}/h. Bojová hlavica torpéda vážila viac než 200 {{kg|200}}. Aby mohol pilot He 111 podniknúť torpédový útok, muse klesnúť na {{m|40 |m}} a znížiť rýchlosť na 193 {{km|193|m}}/h. Minimálna hĺbka vody musela byť aspoň {{m|15 |m}}. He 111 bol nasadený na operácie v [[Arktický oceán|Arktickom oceáne]] proti arktickým konvojom, putujúcim do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] zo [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a [[Británia|Británie]]. Jedno zo známejších nasadení bol útok jednotky I./KG 26 na [[konvoj PQ 17]], v júni 1942. Jednotke sa podarilo potopiť tri lode a tri ďalšie poškodiť. Spolu bolo potopených 25 z pôvodného počtu 35 obchodných lodí. KG 26 sa taktiež úspešne podarilo zachytiť konvoj PQ 16, kde potopili štyri lode, no stratili 6 posádok. [[konvoj PQ 18|Konvoj PQ 18]] bol zachytený medzi 13. – {{--}}15. septembrom 1942, pričom bolo potopených 13 zo 40 lodí, a Luftwaffe tento úspech stál 40 lietadiel. KG 26 prišla pri tomto nasadení o 20 strojov He 111 a 14 členov posádok. Jednotky vybavené He 111 pokračovali v úspešnom nasadení aj na iných bojiskách.

Talianske zlyhania počas začiatočnej fázy ťaženia v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] prinútili [[Wehrmacht]] posilniť sily Osi v severnej Afrike, čo viedlo k 28 mesačnej leteckej kampani. Spolu s [[Ju 88]] sa He 111 zúčastňoval na ofenzívnom hĺbkovom bombardovaní od úplneho začiatku ťaženia. V januári 1941 sa niekoľko bombardovacích jednotiek Luftwaffe zúčastnilo náletov proti anglickým a spojeneckým konvojom. Jedntoka [[Kampfgeschwader 26]] bola ako prvá poverená touto úlohou. AvšakAle už pri prvých náletoch utrpela značné straty, napriek neprítomnosti protivníkov vo vzduchu. V noci z 17. na 18. januára 1941 bolo vyslaných 12 strojov jednotky KG 26 s úlohou bombardovať [[Benghází]].[[Súbor:He 111 wreck w bombs Benghazi 1943.jpg|thumb|Vrak '''Heinkelu He 111 H''' na letisku v [[Benghází]], v popredí dve 1 000 {{kg|1000}} nemecké bomby SD 1000, začiatok roka 1943. ]] Sedem strojov bolo stratených po tom čo sa zrútili kvôli nedostatku paliva. Napriek tomu boli He 111 často úspešné a tak potopili mínolovku ''HMS Huntley'' a nákladnú loď ''Sollum''. Viacero jednotiek vybavených He 111 taktiež podporovalo nemeckú inváziu na [[Kréta|Krétu]]. Počas [[Balkánske ťaženie|Balkánskeho ťaženia]] a neskôr invázie do Sovietskeho zväzu, bola väčšina bombardovacích operácii v tejto oblasti zverená strojom Junkers Ju 88 a [[Ju-87|Ju 87]]. Heinkely He 111 sa vrátili do tejto oblasti počas zimy 1941/42, čase patovej situácie na sovietsko – nemeckom fronte.

Rovnako ako v predošlých ťaženiach, mal He 111 poskytovať taktickú podporu nemeckej armáde. O strategickom bombardovaní sa uvažovalo len málo. Velenie sa spoliehalo na to, že takáto operácia nebude nutná až do dobytia európskej časti ZSSR, na západ od línie spájajúcej mestá [[Archangeľsk]] a [[Astrachán]]. Počas rokov 1941-42 bolo taktické nasadenie He 111 obmedzené kvôli odmedzenej manévrovateľnosti a zavalitému trupu. Jeho úlohou v tom čase bolo ničenie tankov. V tom čase boli jedinými špecializovanými bojovými strojmi [[Junkers Ju 87|Junkers Ju 87 Stuka]] a [[Henschel Hs 123]]. AvšakAle obom chýbal potrebný dolet. Jediným možným riešením bolo použitie lietadiel [[Ju 88]] a He 111.

Počas roku 1942 sa He 111 zúčastnil [[Bitka o Stalingrad|Bitky o Stalingrad]]. V priebehu sovietskej [[Operácia Uran|operácie Uran]], ktorá obkľúčila nemeckú [[6. armáda Wehrmachtu|6. armádu]], bol opäť raz nasadený ako dopravné a zásobovacie lietadlo. AvšakAle nemecká operácia zlyhala a šiesta armáda bola zničená. Sovietska obrana, ťažko opevnená okolo mesta zničila okolo 165 kusov He 111.

Továreň na výrobu tankov GAZ, bola počas júna 1943 vystavená sérii ťažkých náletov. V noci z 4. na 5. júna 1943, Heinkely He 111 jednotiek 1, KG 3, KG 4, KG 55 a KG 100 zhodili 161 ton bômb, spôsobiac tak obrovské poškodenie budov a výrobných liniek. Všetkých 50 budov továrne GAZ č. 1, {{m|9000|m}} dopravných pásov, 5 900 kusov vybavenia a 8 000 tankových motorov bolo zničených. AvšakAle Nemci sa v svojich odhadoch pri výbere cieľa prepočítali. Zbombardovaná továreň totiž produkovala len ľahký tank [[T-70]]. Továreň č. 112, druhý najväčší výrobca silnejších tankov [[T-34]], pokračovala nerušene vo výrobe. Sovietske výrobné zariadenia boli prestavané alebo opravené v priebehu šiestich týždňov. Továreň č. 112 v roku 1943 vyrobila 2 851 ks tankov T-34, v roku 1944 to bolo 3 619 a v roku 1945 sa podarilo dodať 3 225 ks. Luftwaffe taktiež zlyhala pri zničení Gorkého delostreleckej továrne č. 92 alebo závodu na výrobu lietadiel [[Lavočkin La-5]] a [[Lavočkin La-5FN|La-5FN]]. Nepodarilo sa jej ani obmedziť ruské prípravy na nadchádzajúcu bitku, no He 111 sa ukázal byť schopným strategického bombardovania.

Strely V-1 boli odpaľované zo severného Francúzska a Holandska, avšakale z 2 000 odpálených sa nad Londýn dostalo len 50%, pričom 661 z nich bolo zostrelených. Úloha niesť strely V-1 bola pridelená He 111 H-21 a H-22 po tom, čo spojenecké vojská dobyli odpaľovacie zariadenie v Holandsku. Podmienky za ktorých operovali He 111 koncom roka 1944 sa veľmi líšili od tzv. „Blitzu“ z rokov 1940-41. Nočné stíhačky RAF niesli radar ''AI Mk IV'', operujúci v metrických vlnových dĺžkach, ktorý spolu s vysokým výkonom stíhačiek [[De Havilland Mosquito]] spôsobil, že sa museli posádky nemeckých bombardérov držať pri svojich letoch nad Severným morom do Anglicka nízko nad hladinou mora, aby sa vyhli skorej detekcii. Pri letoch v malých výškach hrozilo riziko nárazu s prevaľujúcou sa vlnou, a tak na zabezpečenie minimálnej šance na prežitie, posádky nosili ťažké potápačské obleky a nesfúknuteľné plávajúce vesty, čo zároveň robilo priemerný let trvajúci 3 -5 hodín veľmi nepohodlným. Nálety väčšinou začínali nad rádiomajákom nad mestom Dan Helder v Holandsku. Po dosiahnutí odpaľovacieho bodu pilot vystúpal do výšky {{m|500|m}}, vypustil svoj náklad a následne klesol na nízku letovú hladinu. Spiatočná cesta bola rovnako nebezpečná. Jednotky stíhačiek Mosquito operovali nad Holandskom a útočili na pristávajúce He 111. Koncom roka 1944 a začiatkom 1945 boli He 111 opäť používané v úlohe dopravného stroja. Pomáhali evakuovať nemecké sily z Grécka a Juhoslávie, medzi októbrom a novembrom 1944. Jednotky vybavené lietadlami He 111 taktiež evakuovali ľudí a vybavenie z [[Budapešť|Budapešti]] počas jej obliehania, pričom [[Kampfgeschwader 4]] útočila na sovietske predmostia a zhadzovala do [[Dunaj]]a míny, v snahe zabrániť Červenej armáde prekročiť rieku. Zvyšné He 111 boli z Maďarského frontu stiahnuté, po tom, čo sa obliehanie vo februári 1945 skončilo. Ich úlohou potom, čo sa Sovieti blížili k [[Berlín]]u, bolo ničenie mostov cez [[Odra|Odru]].

*'''Hmotnosť (prázdne):''' 7 720&nbsp;{{kg|7720}}

*'''Maximálna vzletová hmotnosť:''' 14 000&nbsp;{{kg|14000}}

* '''Plošné zaťaženie:''' 137&nbsp;{{kg|137}}/m²

* 2000&nbsp;{{kg|2000}} bômb (8 x 250&nbsp;{{kg|250}}) v bombovnici + 500&nbsp;{{kg|500}} (2 x 250&nbsp;{{kg|250}}) pod krídlami