Mariner 2: Rozdiel medzi revíziami

| hmotnosť = {{kg|202,.8 kg}}

Prvou sondou, ktorá preletela okolo [[Venuša (planéta)|Venuše]] bola ruská [[Venera 1]]. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt. Podľa výpočtov sa predpokladá, že sa dostala do vzdialenosti asi 100 000 {{km|100000|m}} od Venuše. Prvým americkým pokusom bol [[Mariner 1]], ktorého štart bol neúspešný a z bezpečnostných dôvodov bola nosná raketa zničená. Preto za prvú sondu, ktora sa dostala až k Venuši a skúmala ju sa pokladá až Mariner 2.

Sondu postavila [[NASA]] Jet Propulsion Laboratory (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), [[Washington (D.C.)|Washington]] (USA). Je to trojoso stabilizovaná planetárna sonda určená na prieskum Venuše. Je tvorená základným telesom v tvare šesťbokého hranola s priemerom {{m|1,04m.04|m}} a výškou {{m|0,36m.36|m}}, ktoré obsahuje 6 paliet z horčíka, na ktorých sú mimo iné umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, akumulátory vrátane dobíjacieho zariadenia a riadiaci systém raketových motorov a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základne pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho ihlanu, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je {{m|3,66m.66|m}}. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely slnečných batérií. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová anténa presahujúca pod vlastnú sondu. Rozpätie slnečných batérii činí {{m|5,05m.05|m}}. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x0,76m83x{{m|0.76|m}}, druhý 1,52x0,76m52x{{m|0.76|m}}, pričom je predĺžený o 31cm{{cm|31|m}} nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná elektrická energia napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000Wh. Batérie sú používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy niesu slnečné panely osvetlené a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W, vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy sú vykonávané raketovým motorom o ťahu 225N. Orientáciu udržujú s presnosťou ±1° trysky na stlačený dusík. K navigačným účelom sa využíva Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťuje pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.

* mikrovlný rádiometer a infračernevý rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometru priemeru {{m|0,48m.48|m}} v dolnej časti stožiaru.

* 06:53:14 UT: Štart.

* 07:09:34 UT: (T +980 s) Reštart stupňa Agena.

* 07:19:17 UT: (T +26 min 3 s) Oddelenie sondy od nosnej rakety. Navedenie na únikovú dráhu.

* Okolo 07:37 UT: (T +44 min) Roztvorenie panelov slnečných batérií.

* Zapojenie vedeckých prístrojov pre preletovú fázu.

* 22:49:00 UT: Začatie korekcie dráhy.

* 02:45:25 UT: Ukončenie korekcie dráhy.

* 17:50 UT: Sonda stratila orientáciu. Po troch minútach sa pomocou gyroskopov opäť orientovala. Príčinou poruchy mohla byť kolízia s malým kozmickým telesom.

* Výkon jedného panelu slnečných batérii sa prudko zhoršil. Následne boli vypojené vedecké prístroje. Po týždni sa činnosť slnečných batérií obnovila a vedecké prístroje boli opäť zapojené.

* Chybný slnečný panel definitívne zlyhal, ale vzhľadom k tomu, že sonda sa už značne priblížila k Slnku, výkon ostávajúceho panelu bol dostačujúci.

* Bol zapojený rádiometer.

* 19:59:28 UT: Sonda preletela okolo Venuše v minimálnej vzdialenosti 34 773km{{km|34773|m}} a ako vôbec prvé umelé kozmické teleso vyslala vedecké merania z jej blízkosti.

* Po prelete prešla sonda opäť do preletového pracovného módu. Z predaných dát bola zistená pomalá retrográdna rotácia Venuše, vysoká teplota a tlak atmosféry s hlavnou zložkou CO₂, oblačná pokrývka siahajúca až do výšky 60km{{km|60|m}} a nemerateľné magnetické pole. Bolo zmerané, že hustota kozmického prachu v okolí Venuše je nižšia ako v okolí Zeme. Z trajektórie preletu bola odhadnutá hmotnosť Venuše. Sledovanie sondy sa využilo k upresneniu hodnoty astronomickej jednotky.

* Sonda dosiahla perihélium vo vzdialenosti 105 464 560km{{km|105464560|m}}.