Cháron (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

| 19 571 ± {{km|4 [[kilometer|km]]m|w}}

| 6,387&nbsp;230 dňa <br />(6 d 9 h {{m|17 |m}} 36 s)

|1212,0±{{km|3,.0&nbsp;km|m}}

| {{km3|1,.01 km³}}/s²

| 0,291 [[zrýchlenie|m/s²]]<br />( 0,0297''g'')

| {{km|0,.610 km|m}}/s

| &nbsp;<br />—<br />~ -220&nbsp;°C, tjt.&nbsp;j. ~ 53 [[kelvin|K]]<br /> —

[[Súbor:Pluto_HubblePluto Hubble.jpg|right|thumb|Pluto, Cháron a dva malé satelity]]

Cháronov priemer je podľa posledných meraní približne 1212&nbsp;{{km|1212|m}} a vďaka tejto svojej veľkosti sa sformoval do takmer [[guľa|guľového]] tvaru. Jeho povrch s rozlohou 4,56&nbsp;mil. km² je pravdepodobne pokrytý [[voda|vodným ľadom]], na rozdiel od Pluta, pokrytého inoväťou tuhého [[dusík]]a.

[[Rotácia]] Chárona okolo vlastnej [[rotačná os|osi]] je [[viazaná rotácia|viazaná]], podobne ako rotácia nášho [[Mesiac]]a a jej [[perióda (fyzika)|perióda]] teda zodpovedá perióde obehu mesiaca okolo spoločného [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] sústavy Pluto–Cháron, t. &nbsp;j. približne 6,4&nbsp;dňa. Spôsobilo to dlhodobé pôsobenie [[slapová sila|slapových síl]], ktoré spomalilo rotáciu obidvoch telies, takže obe vykazujú vzájomnú viazanú rotáciu (tzv. [[stacionárna rotácia|stacionárnu rotáciu]]). Ukazoval by preto pozorovateľovi na planéte stále rovnakú stranu, ale tiež obyvateľ Cháronu by videl stále iba jednu pologuľu Pluta. [[Dynamika]] sústavy tejto dvojplanéty umožnila veľmi presne určiť jej súhrnnú hmotnosť. Hmotnosti jednotlivých telies, Pluta a Chárona, bolo možné presnejšie určiť až na základe rozboru pohybu dvoch nových malých mesiacov Pluta.

Priemer Chárona bol najskôr odhadovaný z jeho pravdepodobného [[albedo|albeda]], ale v období od roku [[1985]] do roku [[1990]], keď sa Zem nachádzala v [[rovina|rovine]] obehu Chárona okolo Pluta, dochádzalo k pravidelným vzájomným zákrytom obidvoch telies pozorovateľným zo Zeme, čo veľmi zlepšilo znalosť rozmerov obidvoch telies. V tom čase sa podľa rôznych meraní odhadoval priemer Chárona v rozmedzí od 1182 do 12561&nbsp;182 do {{km|1256|m}}. Dňa [[11. júl]]a [[2005]] došlo k zákrytu slabej hviezdy C313.2 [[hviezdna veľkosť|hviezdnej veľkosti]] 14^m v [[súhvezdie Had|súhvezdí Hada]] (''Serpens Cauda'') Cháronom. Tento jav bol pozorovateľný z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], kam boli vyslané za týmto účelom tri expedície, ktoré využili celkom osem rôznych [[ďalekohľad]]ov na piatich observatóriách. Výsledkom bolo výrazné spresnenie hodnoty priemeru na 1212±31&nbsp;212±{{km|3|m}}. Okrem toho sa na základe porovnania výsledkov medzi observatóriami zdá, že na jednom mieste povrchu Chárona sa môže nachádzať depresia s hĺbkou až 8&nbsp;{{km|8|m}}. Sledovanie priebehu začiatku a konca zákrytu neodhalilo merateľnú prítomnosť [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]; vzhľadom na citlivosť prístrojov možno odvodiť, že [[atmosférický tlak|tlak]] atmosféry pri povrchu tohto mesiaca neprevyšuje 11&nbsp;[[Pascal|mPa]].