Verzia z 18:19, 8. jún 2011 upraviť ArthurBot (diskusia \| príspevky) Boti, Výnimky z blokovaní IP 130 257 editací d Bot: mk:Московски Кремљ je najlepší článok ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:37, 9. júl 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 2 km → {{km\|2\|m}}, 2235 m → {{m\|2235\|m}} (3), zastaral → zastaran Ďalšia úprava →
Riadok 18: '''Moskovský kremeľ''' alebo '''Kremeľ''' ({{V jazyku\|rus\|кремль}}) je [[kremeľ (pevnosť)\|kremeľ]], stredoveká mestská [[pevnosť (stavba)\|pevnosť]] v [[Moskva\|Moskve]]. Vonkajšie steny moskovského Kremľa sú z pálených tehál, sú vysoké 5 až 17 metrov, dlhé vyše 2 {{km\|2\|m}} a posilnené 20 vežami. Vnútri sa nachádzajú najvýznamnejšie ruské kostoly, napríklad chrám Nanebovzatia panny Márie z 15. storočia, „Blagoveščenskij sobor“ (chrám Zvestovania Panny Márie) a „Archangeľskij sobor“ (chrám Archanjela Michaela) s hrobkami cárov. Okrem týchto a ďalších kostolov sú v Kremli významné paláce, napríklad „Boľšoj Kremľovskij dvorec“, dokončený v roku [[1849]] a „Teriemskij dvorec“ so súkromnými komnatami cárov. V niekoľkých palácoch sú vystavené poklady ruskej ríše, zhromaždené v priebehu storočí. == Dejiny == Riadok 29: Prvé správy o kamenných stavbách v Kremli pochádzajú z prvej polovici [[14. storočie\|14. storočia]], potom čo metropolita Peter presunul svoje sídlo z [[Kyjev]]a do Moskvy. V tomto období, na príkaz [[Ivan I. Kalita\|Ivana Kalitu]], začali vznikať v Kremli viaceré chrámy, ako hlavný, v ktorom boli neskôr korunovaní ruskí [[cár]]i, bol postavený [[Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor)]], po rusky Успенский собор, založený v roku [[1327]] a výrazne prestavaný a rekonštruovaný v [[15. storočie\|15. storočí]]. Väčšina z týchto chrámov bola postavená v rusko-byzantskom architektonickom slohu (s jednou centrálnou a s niekoľkými po obvodoch rozmiestnenými zlatými [[kupola]]mi) z [[vápenec\|vápenca]]. Ide hlavne o chrámy, ako napr. [[Archanjelský chrám]], [[Chrám Zvestovania (Blagoveščenskij sobor)]], [[Chrám uloženia rúcha Svätej Bohorodičky]], [[Zvonica Ivana Veľkého]] a iné sakrálne stavby. Z vápenca bol tiež postavený masívny kamenný obvodový múr, ktorý nahradil pôvodom drevený, za vlády [[Dimitrij Donský\|Dmitrija Donského]] v rokoch [[1366]] - [[1368]]. Tento múr mal chrániť Kremeľ pred nájazdmi Tatárov, predovšetkým [[~~Chán\|chána~~chán]]a [[Toktamysh]]a. Po smrti Dmitrija jeho poručník, metropolita Alexis založil kláštor Zjavenia ([[Michal (anjel)\|archanjela Michaela]]) (Чудов монастырь) na konci 14. storočia. Dmitriovmu synovi [[Vasilij I. Dmitrijevič\|Vasilovi]] sa podarilo dojednať mier s Tatármi a mohol pokračovať vo výstavbe chrámov, príkladom bol chrám Zvestovania panny Marie (Благовещенский собор), na výstavbe sa podieľali [[Theofanes Grék]], [[Andrej Rublev]] alebo Prokor, z roku [[1405]]. === Veľké prestavby od 15. storočia === Riadok 37: V roku [[1475]] prišiel prvý talianski architekt [[Aristotele Fioravanti]], ktorého získal Ivan vďaka podpore metropolitu Filipa na rekonštrukcii chrámu Nanebovzatia. Na prianie Ivana bolo vzorom tejto stavby chrám Nanebovzatia vo [[Vladimír (Rusko)\|Vladimíre]]. Chrám je postavený v rusko-byzantskom slohu, podľa umiestnenej veľkej centrálnej zlatej kupole a štyroch menších umiestnených v rohoch ale Fioravanti zaniesol do stavebného postupu veľa inovačných prvkov. Vložil do základov mohutné dubové koly, použil železné klenbové spojovníky a pre stavbu kopule použil tehly namiesto kameňa. Medzi rokmi [[1485]] - [[1516]] prebiehala generálna prestavba pevnostných múrov talianskymi pevnostnými špecialistami, napríklad [[Pietro Antonio Solari]], ktorý sa preslávil rekonštrukciou hlavnej vstupnej [[Spasskaja veža\|Spasskej veže]] Frolovskej veže v roku [[1491]], na základoch pôvodne postavenej [[Vasilij Jermolin\|Vasilijom Jermolinom]]. Táto prestavba prebiehala v duchu, v Taliansku už ~~zastaralého~~zastaraného pevnostného staviteľstva [[Renesancia\|quattrocenta]], pri ktorej bol vápenec nahradený pálenými tehlami a múry dostali výrazné cimburie v podobe lastovičích chvostov, ozdobné vežičky boli pridané až v 17. storočí. Tieto nové múry sa viacmenej zachovali dodnes, ich dĺžka je {{m\|2235 \|m}}, výška kolíše medzi 8 až {{m\|19 \|m}} a šírka je v rozmedzí 3 až {{m\|6 \|m}}. == Externé odkazy == Riadok 44: == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Kreml}} {{Svetové dedičstvo - Rusko}} Řádek 52 ⟶ 51: {{Link FA\|de}} {{Link FA\|mk}} [[af:Moskouse Kremlin]] [[ar:كرملين]]

Moskovský kremeľ: Rozdiel medzi revíziami