Radová loď: Rozdiel medzi revíziami

Zmenu v taktike boja predznamenali Angličania, ktorí zaviedli súboje na väčšiu vzdialenosť bez abordáže, tzv. „stand of Tactics“- Ukázala sa úspešnou už pri prvom použití – v súboji anglického loďstva so [[Španielsko|španielskoušpanielsko]]u „nepremožiteľnou armádou“, ktorá mala za úlohu zabezpečiť inváziu do Anglicka. Španielska flotila mala 64 veľkých galeón, 4 [[galeasa|galeasy]] a 4 [[galéra|galéry]], ku ktorým sa pripojili ďalšie menšie vojenské a zásobovacie plavidlá. Flotila s 10 000 námorníkmi a 19 000 vojakmi na palube vyplávala z [[Cádiz]]u [[14. máj]]a [[1588]] pod velením vojvodu Medina Sidonia a admirála Diega Flores de Valdes. Výprava mala v pláne pribrať v [[Nizozemsko|Španielskom Nizozemsku]] do zostavy invázne lode s 30 000 vojakmi na palube. Angličania sa na inváziu pripravovali, mali k dispozícii 34 nových galeón, ku ktorým sa pripojili lode [[korzár]]ov (''privateers'', anglickou kráľovnou legalizovaných pirátov) a vyzbrojené obchodné lode. Angličania tak mali k dispozícii proti 127 španielskym plavidlám 140 lodí, celkovo však menších ako Španieli. V čele eskadier sa pod velením admirála Charlesa Howarda ocitli pirátski kapitáni [[Francis Drake]], John Howkins a ďalší. Aj keď španielske loďstvo prekvapilo Angličanov rýchlym presunom do [[Lamanšský prieliv|Lamanšského prielivu]], následné tri dni trvajúce boje však vyzneli v prospech Angličanov. Anglické menšie a obratnejšie galeóny so silnou delostreleckou výzbrojou z diaľky pálili po španielskych lodiach. Španielske lode sa neúspešne pokúšali o priblíženie a abordáž, čo by im pre väčší počet vojska na palube poskytlo výhodu. Po troch dňoch sa Španieli stiahli a zakotvili medzi [[Calais]] a [[Grevelingen]]. Napriek istým stratám bola sila španielskej flotily zachovaná. Vážne straty však utrpela v noci 29. júla pri útoku 8 anglických branderov (zapálených lodí naplnených výbušninami) na španielske lode kotviace v prístave. V následnom zmätku sa mnohé plavidlá zrazili a niektoré nabehli na plytčinu. Ďalšie útoky anglických lodí, ktoré sa ocitli v početnej prevahe, sa po opätovných neúspešných pokusoch španielskych lodí o abordáž skončili rozhodnutím o prerušení boja a ústupe. Medina Sidonia, ktorý sa chcel vyhnúť ďalšej bitke s Angličanmi, si pre ústup vybral severnú trasu okolo britských ostrovov. Španielska neporaziteľná armáda však stratila v silných búrkach veľké množstvo lodí. Do španielskych prístavov ich doplávala menej ako polovica z počiatočného počtu, Armáda stratila 64 plavidiel a takmer 15 000 mužov. Španielsko po tejto porážke napriek snahám opäť vybudovať silnú flotilu definitívne stratilo nadvládu na mori.

Ďalšou zmenou ktorá sa udiala v 16. storočí bol prechod od žoldnierskych k stálym armádam. Podobne začali v 17. storočí vznikať aj stále vojenské loďstvá, riadené postupne vznikajúcimi ministerstvami. V tom čase sa začalo používať triedenie lodí podľa použitia v boji namiesto rozdelenia podľa konštrukcie. Termín ''radová loď'' sa začal používať v prvej polovici 17 storočia. Rozdelenie slúžilo pre lepšie taktické použitie a tak sa v tom čase stávalo, že jedna loď bola súčasne označovaná ako galeóna aj ako radová loď. Podľa anglických námorných historikov bola prvou skutočnou radovou loďou ''Prince Royal'', ktorá bola spustená na vodu v roku 1610. Loď mal a dĺžku {{m|33,.5 |m}} a delá boli rozmiestnené na troch palubách.

Radová taktika sa vykryštalizovala v 17. storočí počas vojen o námornú nadvládu [[Anglicko|Anglicka]] s [[Holandsko]]m. Eskadry vojenských plavidiel sa zostavovali z radových lodí, ktoré mali približne rovnakú veľkosť, výzbroj a rýchlosť. Spôsob boja radových lodí vyjadruje ich názov – pri boji plávali v jednej línii v určitých vzdialenostiach za sebou a manévre robili súčasne. V boji využívali silu bočných batérii. Vojenská eskadra bývala rozdelená na predný, hlavný a zadný voj. Delostrelectvo bolo hlavnou zbraňou, eskadra lodí v radovej zostave sa snažila manévrovať tak aby sa nachádzala na náveternej strane a mohla si určiť aká bude vzdialenosť delostreleckého súboja. Náveterná strana navyše poskytovala možnosť použiť brandery. Delostrelecký súboj spravidla prebiehal vo vzdialenosti 250 až 500m{{m|500|m}}. Kvôli náročnosti boja sa uplatňoval tvrdý výcvik. Z tejto taktiky sa časom stali pevné až šablónovité pravidlá vedenia námorných bitiek.

Počas [[krymská vojna|krymskej vojny]] boli pri ostreľovaní [[Sevastopoľ]]a s úspechom odskúšané prvé lode chránené pancierom (plávajúce francúzske batérie ''Devastation'', ''Tonnante'' a ''Lave''). Po postavení prvých pancierových lodí určených aj pre plavbu na šírom mori v roku 1860 (francúzska fregata ''[[La Gloire|Gloire]]'' a britská loď ''[[HMS Warrior (1860)|Warrior]]'') drevené plachetnice sú definitívne zastaralizastarané a na ich miesto nastúpili pancierom chránené lode poháňané parou.