Vetranie (bývanie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d typo gram |
||
Riadok 2:
{{na revíziu}}
{{bezzdroja}}
'''Vetranie''' miestností:
V stavebnobiologickom navrhovaní konštrukcií obvodového plášťa s membránovými vlastnosťami v snahe o dosiahnutie „priedušnosti“ stien môže vzniknúť mylná domnienka, že obvodový plášť preberá funkciu výmeny vzduchu medzi interiérom a exteriérom. Človek potrebuje počas jednej hodiny pri bežnej činnosti v priemere asi
Vetranie vo vnútorných priestoroch má tieto funkcie:▼
- prísun čerstvého vzduchu a odvod opotrebovaného vzduchu▼
- odvod prípadných škodlivín ( cigaretový dym , formaldehyd, oxidy uhlíka a pod.),▼
- regulácia vlhkosti (výmena vlhkého teplého vzduchu suchším studeným),▼
- dostatočný prísun kyslíka potrebného na horenie v prípadných otvorených ohniskách( plynové sporáky, pece, krby a pod.)▼
▲
Druhy vetrania:
Zásady prirodzeného vetrania
Vetraniu vo vnútorných priestoroch sa vo všeobecnosti nevenuje dostatočná pozornosť. Pre vetranie obytných miestností platí hlavná zásada „ často-krátko- účinne“ a vetranie by sa malo vykonávať tri
Dĺžka vetrania je závislá od teploty vonkajšieho vzduchu. Ak v letnom období sklopné okno umožňuje neustálu výmenu vzduchu, v prechodnom období nieje rozdiel teplôt taký výrazný a musí sa vetrať dlhšie ako v zime pri teplote vonkajšieho vzduchu napr. -10
Pri nedostatočne vykurovaných alebo vôbec nevykurovaných miestnostiach môže povrchová teplota aj dostatočne tepelne izolovaných obvodových stien alebo vnútorných stien vedľajších miestností klesnúť pod kritickú teplotu rosného bodu. Pri nedostatočnom odvetraní týchto miestností môže stúpnuť nasýtenosť vzduchu vodnými parami a prekročiť únosnú mieru. V oboch prípadoch sa môže na najstudenších miestach povrchov tvoriť kondenzát a následne plesne. Preto sa odporúča zabezpečiť temperovanie všetkých miestností v dome v potrebnej miere, resp. zabezpečiť ich dostatočné vetranie.
Každý stavebný prvok alebo zariaďovací predmet ochladený vplyvom vetrania vyžaduje podstatne vyšší prísun energie na dosiahnutie pôvodnej teploty ako vzduch , preto je nevyhnutné vetrať takým spôsobom, ktorý zabezpečí potrebnú výmenu vzduchu za minimálny čas. Tejto podmienke vyhovuje priečne vetranie, ktoré ako jediné možno označiť za „energeticky úsporný spôsob vetrania, pretože všetky ostatné spôsoby sú podstatne menej účinné. Predovšetkým pri vetraní sklopným okenným krídlom sa môžu dostaviť negatívne účinky ako napr. príliš suchý vzduch v miestnosti (
Aj počas vykurovacej sezóny je potrebné niekoľkokrát denne krátke nárazové vetranie, podľa možnosti úplným otvorením všetkých okien. Celý objem použitého vzduchu sa počas niekoľkých minút nahradí čerstvým, pričom povrchy nevychladnú. V niektorých krajinách (
Odporúčania:
Řádek 32 ⟶ 34:
- Prečisťovanie vnútorného vzduchu podporuje aj sorpčný povrch stien a stropov, ako aj rastliny.
- Relatívna vlhkosť vzduchu by nemala klesnúť pod 30%, pretože následkom toho sa zvyšuje zaťaženie vzduchu prachom.
- Ako príjemný sa vníma nehybný alebo len mierne sa pohybujúci vzduch , rýchlosť prúdenia vzduchu v miestnosti by zásadne nemala prekročiť {{m|0
|