Smolenice: Rozdiel medzi revíziami

Obec Smolenice leží na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] v okrese [[okres Trnava|Trnava]], asi 60 {{km|60|m}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] a 25 {{km|25|m}} severozápadne od [[Trnava|Trnavy]] na štátnej ceste č. 502 z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trstín]]a. Rovnomenná železničná [[stanica]] na trati č. 116 [[Trnava]] – [[Kúty]] je vzdialená asi 3 {{km|3|m}} od centra obce.

[[Súbor:Smolenice_zamokSmolenice zamok.jpg|thumb|left|Pohľad na Smolenický zámok z parku]]

Roku [[1777]] preberá smolenické panstvo [[Ján Pálffy]]. [[Smolenický zámok]], ktorý už predtým nebol obývaný a upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu, v období [[Napoleon Bonaparte|napoleonských]] vojen začiatkom 19. storočia nakoniec vyhorel a z pôvodného [[gotika|gotického]] hradu zostala len časť vonkajšieho opevnenia. Prvé práce na baštách sa síce začali už v roku [[1853]] avšakale ku skutočnému znovuvybudovaniu zámku ako rodinného sídla pristúpili Pálffyovci až v roku [[1911]]. Obnova zámku bola plne dokončená až po druhej svetovej vojne. V súčasností slúži ako konferenčné centrum [[SAV]].

[[Gróf]] [[Jozef Pálffy]] postavil v rokoch 1880 až 1883 v úzkej doline pod [[Majdán]]om pri obci [[Horné Orešany]] chemický závod na spracovanie dreva. Za účelom rýchlejšej dopravy dreva sa začala stavať lesná konská [[železnica]]. Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Chemická továreň potrebovala okrem dreva aj iné suroviny a bolo potrebné odvážať aj hotové výrobky. Po vybudovaní štátnej dráhy v roku 1898 z Trnavy do Smoleníc dalo vedenie závodu postaviť priemyselnú železnicu z továrne na stanicu. Pred likvidáciou roku 1960 mala celá sieť spolu 70 {{km|70|m}}. V roku 1968 uviedli do prevádzky nový chemický závod na výrobu farieb - Chemolak, priamo pri železničnej stanici Smolenice.

* Neskororenesančný [[Kostol v Smoleniciach|kostol]] Narodenia Panny Márie z roku [[1644]] s cenným [[Renesancia|renesančným]] zariadením (pred kostolom je viac ako 350 ročná chránená lipa vysadená súčasne s výstavbou kostola). [[Kostol]] je vystavaný na základoch staršej gotickej stavby čomu nasvedčuje presbytérium s opornými piliermi, zvyšky [[Gotika|gotických]] okien nájdených v murive a goticky okosený víťazný oblúk.

* Pamätná tabuľa na rodnom dome [[Štefan Banič|Štefana Baniča]], odhalená pri príležitosti stého výročia jeho narodenia

* Busta [[Štefan Banič|Štefana Baniča]], odhalená 9. júna 2006 pred budovou starej školy v Neštichu

Od roku 1976 sú [[Malé Karpaty]] chránenou krajinnou oblasťou. Smolenice ležia zrovna v tej oblasti Malých Karpát kde celé pohorie dosahuje najväčších výšok s vrcholmi Veterlín ({{m|724 |m}}), [[Havranica]] ({{m|737 |m}}) a najvyšším vrchom pohoria [[Záruby|Zárubami]] ({{m|768 |m}}). Nad Smolenicami sa nachádza prírodná rezervácia [[Hlbočianska dolina|''Dolina Hlboče'']] - kaňonovité údolie s obnaženými skalnatými útvarmi a krasovými javmi a vzácnou [[flóra|flórou]] i [[fauna|faunou]]. V hornej časti doliny je {{m|9 |m}} vysoký [[vodopád]], jediný v Malých Karpatoch. Voda z neho však padá iba občas, väčšinou na jar.

Zaujímavosťou Smolenického krasu je [[jaskyňa]] [[Driny]], ktorá vznikla v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Bola objavená v roku 1929 smolenickými rodákmi [[Imrich Vajsábel|Imrichom Vajsábelom]] a [[Ján Banič|Jánom Baničom]]. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výzdobou. Jaskyňa má dĺžku {{m|680 |m}} a je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku.