Vltavská kaskáda: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
→‎História: typo gram, replaced: 3900 m³ → {{m3|3900}} (2)
d (Robot automaticky nahradil text: (-zbytku +zvyšku); kozmetické zmeny)
d (→‎História: typo gram, replaced: 3900 m³ → {{m3|3900}} (2))
Prvý ucelený projekt splavnenia Vltavy medzi [[Mělník]]om a [[České Budějovice|Českými Budejovicami]] spracovala v roku [[1894]] firma Lanna a Vering. V tej dobe bola Vltava hojne využívaná pre splavovanie pltí i dopravu kameňa a soli. Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa objavujú návrhy na postavenie dvoch vysokých priehrad, pri [[Slapy (okres Praha-západ)|Slapoch]] a [[Orlík nad Vltavou|Orlíku]]. Nový, energetický záujem sa dostal do rozporu s hospodárskymi záujmami. Prvé dve vodné diela kaskády, Vrané a Štěchovice, boli budované v 30. rokoch 20. storočia ešte s ohľadom na plavebné účely.
 
Účelom výstavby Vltavskej kaskády bola výroba elektrickej energie. Vedľajšími prínosmi bola ochrana pred [[povodeň|povodňami]], splavnenie niektorých úsekov Vltavy, stabilizácia hladiny pre odber vody k priemyslovým účelom i na výrobu pitnej vody a vytvorenie nových rekreačných miest. Vodné hospodárenie na Vltave umožňuje ovplyvňovať i splavnosť [[Labe]] pod [[Mělník]]om. Kaskáda je schopná zastaviť povodeň do veľkosti 20 ročnej vody a väčšie povodne výrazne zmierniť. Napríklad počas povodní v roku [[2002]] bol max. prítok do [[Vodná nádrž Orlík|VD Orlík]] v hodnote {{m3|3900}}/s, prekračujúci úroveň 1000 ročnej vody, znížený na danom vodnom diele o 800 až {{m3|900}}/s.
 
Výstavba priehrad však znamenala aj zničenie jedinečných prírodne i historicky cenných miest, napríklad Svätojánskych prúdov ale i mnohých obcí i osád a zároveň ukončila tradičné vltavské pltníctvo. Výstavbou priehrad sa stabilizovala teplota vody, čím rieka v Prahe v zime obvykle okrem slepých ramien nezamŕza a v lete je naopak veľmi studená na kúpanie.
75 709

úprav