Kniha žalmov: Rozdiel medzi revíziami

'''Kniha žalmov''' (alebo ''Žalmy''; skratka ''Ž'') patrí medzi [[poučné knihy]] [[Starý zákon|Starého zákona]] (kethubím). V slovenčine sa používa aj názov '''Žaltár''' (latinsky Psalterium, čo má pôvod v gréckom „psalmós“). Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí ([[6. storočie pr. Kr.]]) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za [[apokryf (kresťanstvo)|apokryfný]].) [[Žalm|Žalmy]] boli pôvodne napísané v [[hebrejčina|hebrejčine]] a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi [[Dávid (biblická postava)|Dávidovi]] a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich [[Biblia|Bibliu]], žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.

V byzantskom obrade sa Žaltár, teda Kniha žalmov, delí na dvadsať zhruba rovnako dlhých častí, ktoré sa nazývajú '''[[Katisma|katismy]]'''. Každá katisma je ešte rozdelená na tri časti, tzv. [[antifóna|antifóny]]. Pri kompletnej modlitbe [[Časoslov|časoslova]] sa celý Žaltár postupne po katismách prečíta za jeden týždeň, v období [[Veľký pôst|Veľkého pôstu]] sa dokonca za týždeň prečíta kompletne dva razy. [[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolíci]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]] používajú číslovanie žalmov podľa [[Septuaginta|Septuaginty]].