Kniha žalmov: Rozdiel medzi revíziami

'''Kniha žalmov''' (alebo ''Žalmy''; skratka ''Ž'') patrí medzi [[poučné knihy]] [[Starý zákon|Starého zákona]] (kethubím). V slovenčine sa používa aj názov '''Žaltár''' (latinsky Psalterium, čo má pôvod v gréckom „psalmós“). Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí ([[6. storočie pred Kr.|6. storočie pr. Kr.]]) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za [[apokryf (kresťanstvo)|apokryfný]].) [[Žalm|Žalmy]] boli pôvodne napísané v [[hebrejčina|hebrejčine]] a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi [[Dávid (biblická postava)|Dávidovi]] a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich [[Biblia|Bibliu]], žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.

Latinská cirkev má žalmy od gréckych veriacich, a to v doslovnom preklade z [[gréčtina|gréčtiny]] do [[latinčina|latinčiny]]. Preklad sa postupne opravoval a očisťoval najmä zásluhou sv. [[Hieronym]]a, ktorý bol pokladaný za najväčšieho učenca pri vykladaní Svätého Písma. Lenže tieto opravy neodstránili chyby pôvodného gréckeho textu, ktoré boli príčinou toho, že sa skutočný zmysel žalmov na niektorých miestach nedal pochopiť. Preto sa sv. Hieronym rozhodol vytvoriť nový preklad priamo z hebrejského originálu. No tento jeho preklad sa v cirkvi nezaužíval, ale prevládlo používanie upravenejšieho starého latinského prekladu. Dokonca [[pápež]] [[Pius V.]] ho uviedol do rímskeho breviára[[breviár]]a – každodennej kňazskej modlitby.