Augusto César Sandino: Rozdiel medzi revíziami

'''Augusto Nicolás Calderón "César“ Sandino''' (* [[18. máj]] [[1895]] - † [[21. február]] [[1934]]) bol [[nikaragua|nikaragujský]] [[revolucionár]], v rokoch [[1927]]-[[1933]] líder povstania proti [[USA|americkej]] okupácii Nikaraguy, ktorá prebiehala takmer nepretržite medzi rokmi 1912-1933.

== Životopis ==

 

Krátko po Sandinovom príchode vypukla vzbura časti armády pod vedením liberálneho generála [[José María Moncada|José María Moncadu]] proti konzervatívnemu prezidentovi [[Adolfo Díaz|Adolfovi Diazovi]], ktorý bol všeobecne pokladaný za "bábku" dosadenú Spojenými štátmi. Sandino zorganizoval z miestnych baníkov a roľníkov vlastnú ozbrojenú skupinu, ktorá začala ozbrojenými akciami proti konzervativistickej armáde podporovať liberalistickú armádu generála Moncadu. Od roku [[1927]] Sandinova skupina výrazne nabrala na sile a popularite a v apríli zohrala dôležitú rolu pri podpore postupu hlavnej časti liberalistickej armády na [[Managua|Managuu]]. Avšak na nátlak Spojených štátov, ktoré sa vyhrážali ráznym vojenským zásahom, boli liberalistický generáli donútení v máji uzavrieť s konzervatívcami mier, podľa ktorého mal bábkový prezident Diaz dokončiť svoje funkčné obdobie a pod dohľadom USA bola zároveň zavedená nová armáda, tzv. ''Národná garda''.

Sandino túto dohodu odmietol, jej signatárov označil za vlastizradcov a rozhodol sa pokračovať v boji, pričom začiatkom júla toho roku vydal manifest, v ktorom vyhlásil vojnu Spojeným štátom. Uviedol, že sa nevzdá boja, „pokiaľ títo pirátsky okupanti a vrahovia slabých ľudí nebudú vyhnaní z jeho krajiny“. Sandino začal podnikať útoky na vojenské hliadky a menšie základne americkej [[United States Marine Corps|námornej pechoty]] a Národnej gardy. Hoci z vojenského hľadiska jeho útoky neboli veľmi úspešné a Sandinove sily pri nich často utrpeli oveľa väčšie straty ako americký vojaci, Sandino si získava v Nikaragui veľkú popularitu a na vrchole svojich aktivít malo jeho partizánske vojsko údajne až 3000 mužov (iné odhady hovoria "len" o niekoľko stovkách). Americká armáda označila Sandinu za banditu a rozbehla veľkú kampaň na jeho dolapenie a zničenie jeho skupiny. Hoci sa námornej pechote podarilo v januári [[1928]] odhaliť a dobyť jeho základný tábor v horách v ''Quilali'', Sandinu ani väčšinu jeho mužov nikdy nechytili.

Jeho boj mu priniesol popularitu aj inde vo svete a hoci Sandino [[boľševizmus]] odmietal, symbolickú podporu mu vyjadrila napr. aj [[Kominterna]]. Sandino vystupoval predovšetkým ako vlastenec a usiloval sa o spojenie Stredoamerických krajín v boji proti americkému [[imperializmus|imperializmu]]. V roku [[1929]] mu Mexický prezident [[Emilio Portes]] ponúkol v Mexiku azyl, načo tam Sandino v rámci hľadania medzinárodnej podpory strávil niekoľko mesiacov, no čoskoro sa vrátil späť do Nikaraguji.