Augusto César Sandino: Rozdiel medzi revíziami

infobox
(nový článok)
 
(infobox)
{{Infobox Osobnosť
[[Súbor:Sandino.jpg|right|thumb|Augusto César Sandino]]
| Meno = Augusto César Sandino
| Rodné meno =
| Portrét = Sandino.jpg
| Veľkosť obrázka = 230px
| Popis =
| Dátum narodenia = [[18. máj]] [[1895]]
| Miesto narodenia = [[Niquinohomo]], [[Nikaragua]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1934|2|21|1895|5|18}}
| Miesto úmrtia = [[Managua (mesto)|Managua]], [[Nikaragua]]
}}
 
'''Augusto Nicolás Calderón "César“ Sandino''' (* [[18. máj]] [[1895]] - † [[21. február]] [[1934]]) bol [[nikaragua|nikaragujský]] [[revolucionár]], v rokoch [[1927]]-[[1933]] líder povstania proti [[USA|americkej]] okupácii Nikaraguy, ktorá prebiehala takmer nepretržite medzi rokmi 1912-1933.
 
== Životopis ==
Sandino sa narodil v r. 1895 v mestečku [[NiquinomoNiquinohomo]] na západe krajiny. Jeho otec pochádzal z bohatej statkárskej rodiny, jeho mama pôvodne pracovala v tejto rodine ako slúžka. Už v júli roku [[1912]] bol mladý Sandino svedkom vojenskej intervencie USA v Nikaraguy, ktorou sa začala dlhoročná okupácia zeme Spojenými štátmi (pozri [[Banánové vojny]]). V r. [[1921]] postrelil Sandino pri hádke miestneho prominentného mešťana, ktorý urážal jeho matku. Keďže bol obvinení z pokusu o vraždu, musel zo svojho rodného mesta utiecť a niekoľko následných rokov sa zdržiaval v [[Guatemala|Guatemale]], [[Honduras]]e a v [[Mexiko|Mexiku]]. Do Nikaraguy sa vrátil v r. [[1926]], keď ubehla premlčacia doba jeho obvinenia. Zamestnal sa ako úradník v zlatej bani San Albino v horách pri hraniciach s Hondurasom.
 
Krátko po Sandinovom príchode vypukla vzbura časti armády pod vedením liberálneho generála [[José María Moncada|José María Moncadu]] proti konzervatívnemu prezidentovi [[Adolfo Díaz|Adolfovi Diazovi]], ktorý bol všeobecne pokladaný za "bábku" dosadenú Spojenými štátmi. Sandino zorganizoval z miestnych baníkov a roľníkov vlastnú ozbrojenú skupinu, ktorá začala ozbrojenými akciami proti konzervativistickej armáde podporovať liberalistickú armádu generála Moncadu. Od roku [[1927]] Sandinova skupina výrazne nabrala na sile a popularite a v apríli zohrala dôležitú rolu pri podpore postupu hlavnej časti liberalistickej armády na [[Managua|Managuu]]. Avšak na nátlak Spojených štátov, ktoré sa vyhrážali ráznym vojenským zásahom, boli liberalistický generáli donútení v máji uzavrieť s konzervatívcami mier, podľa ktorého mal bábkový prezident Diaz dokončiť svoje funkčné obdobie a pod dohľadom USA bola zároveň zavedená nová armáda, tzv. ''Národná garda''.
[[Súbor:Augusto Sandino (centre).jpg|leftvľavo|thumbnáhľad|Sandino (v strede) na ceste po Mexiku]]
Sandino túto dohodu odmietol, jej signatárov označil za vlastizradcov a rozhodol sa pokračovať v boji, pričom začiatkom júla toho roku vydal manifest, v ktorom vyhlásil vojnu Spojeným štátom. Uviedol, že sa nevzdá boja, „pokiaľ títo pirátsky okupanti a vrahovia slabých ľudí nebudú vyhnaní z jeho krajiny“. Sandino začal podnikať útoky na vojenské hliadky a menšie základne americkej [[United States Marine Corps|námornej pechoty]] a Národnej gardy. Hoci z vojenského hľadiska jeho útoky neboli veľmi úspešné a Sandinove sily pri nich často utrpeli oveľa väčšie straty ako americký vojaci, Sandino si získava v Nikaragui veľkú popularitu a na vrchole svojich aktivít malo jeho partizánske vojsko údajne až 3000 mužov (iné odhady hovoria "len" o niekoľko stovkách). Americká armáda označila Sandinu za banditu a rozbehla veľkú kampaň na jeho dolapenie a zničenie jeho skupiny. Hoci sa námornej pechote podarilo v januári [[1928]] odhaliť a dobyť jeho základný tábor v horách v ''Quilali'', Sandinu ani väčšinu jeho mužov nikdy nechytili.
[[Súbor:Sandinoflagusmc.jpg|rightvpravo|thumbnáhľad|Americký mariňáci so zajatou vlajkou Sandinových povstalcov, Nikaragua, 1932]]
Jeho boj mu priniesol popularitu aj inde vo svete a hoci Sandino [[boľševizmus]] odmietal, symbolickú podporu mu vyjadrila napr. aj [[Kominterna]]. Sandino vystupoval predovšetkým ako vlastenec a usiloval sa o spojenie Stredoamerických krajín v boji proti americkému [[imperializmus|imperializmu]]. V roku [[1929]] mu Mexický prezident [[Emilio Portes]] ponúkol v Mexiku azyl, načo tam Sandino v rámci hľadania medzinárodnej podpory strávil niekoľko mesiacov, no čoskoro sa vrátil späť do Nikaraguji.
 
Anonymný používateľ