STS-51-L: Rozdiel medzi revíziami

obehy = Obežnú dráhu sa nepodarilo dosiahnuť |

vzdialenosť = |

foto posádky = Challenger flight 51-l crew.jpg |

popis = Zľava doprava: Michael Smith, Francis Scobee, Ronald McNair, Ellison Onizuka, Christa McAuliffeová, Gregory Jarvis a Judith Resniková |

Hlavným cieľom misie bolo vypustenie [[Tracking and Data Relay Satellite|komunikačnej družice TDRS-B]], ku ktorému malo dôjsť približne 6 hodín po štarte. Družica TDRS-B mala byť druhá zo skupiny družíc, ktoré mali zaisťovať lepšie spojenie nízko letiacich družíc a teda aj raketoplánov so Zemou. Aby sa TDRS-B po vypustení z raketoplánu dostala na dostatočne vysokú, [[Geostacionárna dráha|geostacionárnu dráhu]], bola pripojená na raketový stupeň [[Inertial Upper Stage|IUS]] (Inertial Upper Stage).

 

 

V rámci programu ''Učiteľ vesmíru'', ktorý vyhlásil prezident [[Ronald Reagan]] [[27. august]]a [[1984]] sa na palubu raketoplánu dostala aj učiteľka Christa McAuliffeová. Mala svojich žiakov vyučovať priamo z obežnej dráhy prostredníctvom televíznych prenosov. Označovali ju ako „prvý cestujúci do vesmíru“ a jej prítomnosť na palube budila mimoriadnu pozornosť. Vybrali ju z viac než 11 000 záujemcov. Neskôr sa okruh zúžil na 114 záujemcov, z ktorých vybralo riaditeľstvo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] 10 finalistov, 6 žien a 4 mužov. [[22. júl]]a [[1985]] oznámilo riaditeľstvo NASA vo [[Washington D.C.|Washingtone]], že do vesmíru poletí Christa McAuliffeová a jej náhradníčkou mala byť [[Barbara Morganová]]. Funkcia Christy McAuliffeovej ako člena posádky dostala nové označenie - účastník kozmického letu (SFP - Space Flight Participant).

* {{USA}} [[Francis Richard Scobee|Francis R. "Dick" Scobee]] (veliteľ) - narodený [[19. máj]]a [[1939]] v meste [[Cle Elum]] v štáte [[Washington (štát USA)|Washington]]. Do armády vstúpil v roku [[1965]] a dosiahol hodnosť majora. Absolvoval leteckú školu výskumných pilotov ([[Edwards Air Force Base|Edwards AFB]]). [[Kozmonaut|Astronautom]] sa stal v roku [[1978]] a v roku [[1984]] absolvoval svoj prvý let do vesmíru - [[STS-41-C]].

 

 

* {{USA}} [[Ellison Shoji Onizuka|Ellison S. Onizuka]] (prvý letový špecialista) - narodený [[24. jún]]a 1946 v [[Kealakekua]] na [[Havaj (štát USA)|Havaji]]. Vyštudoval letecké inžinierstvo na univerzite v [[Colorado (štát USA)|Colorade]], neskôr sa na leteckej základni McClellan AFB podieľal na bezpečnostných skúškach viacerých typov lietadiel. Do tímu astronautov prišiel v roku [[1978]] a ako letový špecialista sa zúčastnil misie [[STS-51-C]].

* {{USA}} [[Judith Arlene Resniková|Judith A. Resniková]] (druhý letový špecialista) - narodila sa [[5. apríl]]a [[1949]] v meste [[Akron]] v štáte [[Ohio]]. Do tímu astronautov vstúpila v roku [[1978]], svoj prvý let absolvovala v roku 1984 na palube raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] pri misii [[STS-41-D]]. Stala sa tak druhou Američankou vo vesmíre (po [[Sally Kristen Rideová|Sally Rideovej]]) a celkove štvrtou ženou vo vesmíre.

 

 

 

* {{USA}} [[Gregory Jarvis|Gregory B. Jarvis]] (druhý palubný špecialista) - narodil sa [[24. august]]a [[1944]] v [[Detroit]]e (štát [[Michigan]]). Bol zamestnaný vo firme Hughes Aircraft Co., kde pracoval na vývoji niektorých družíc. Do misie ho vybrali v roku [[1984]].

== Prípravy na štart ==

 

 

=== Problémy pred štartom ===

[[File:STS-51-L ice.jpg|left|thumb|[[Ľad]] na rampe [[štartovací komplex 39|39-B]] v deň štartu]]

V ten deň bolo na [[Mys Canaveral|myse Canaveral]] veľmi chladné počasie. [[teplota|Teploty]] boli veľmi nízke, ráno namerali −4 °C, v noci až −17 °C. V takýchto podmienkach neboli motory nikdy ani skúšané. Teplotu vo vnútri motorov SRB odhadovali na −14 °C. Na rampe sa tvorila námraza a početné cencúle. Niektoré z nich boli dlhé až pol metra a musel ich odstrániť špeciálny tím. Kontrola pred štartom neukázala nijaké vážne závady. Niektorí pracovníci firmy [[Thiokol]] upozorňovali na to, že pokles teploty môže ovplyvniť pružnosť a spoľahlivosť [[teflón]]ového tesnenia motorov SRB, ktoré malo zabrániť vytlačeniu [[tmel]]u zo spoja motora [[tlak]]om spálených [[plyn]]ov. Tmel sa nachádzal na spoji dvoch častí každého motora SRB, pretože motory sú na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] dopravované po častiach a až v montážnej hale sa spájajú. Niektorí inžinieri proti štartu dokonca protestovali a upozorňovali, že mráz mohol toto tesnenie poškodiť. Z tohoto dôvodu sa pred štartom odohrala dvojhodinová [[tlačová konferencia]]. Tlak termínov bol však príliš silný. Kvôli odkladom predchádzajúcej misie sa posunul aj pevný termín štartu Challengera, ktorý bol sám napokon niekoľkokrát zmenený. Ďalší raketoplán [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] musel bezpodmienečne štartovať už [[6. marec|6. marca]], takže v tomto natesnanom programe boli ďalšie odklady veľmi nežiadúce. Riaditeľ NASA [[Jesse Moore]] prehlásil, že predstavitelia NASA aj ich dodávatelia považujú podmienky za prijateľné. Nikto z vedenia firmy Morton Thiokol navyše nemohol predložiť vedeniu NASA dosť presvedčivý argument o tom, že štart treba bezpodmienečne odložiť.

[[Image:Challenger STS-51-L-launch.jpg|right|thumb|Let raketoplánu Challenger a unikajúce spaliny z motoru SRB]]

[[Obrázok:STS-51-L-T 73.jpg|right|thumb|Deštrukcia Challengera: aerodynamické sily roztrhali nádrž ET.]]

 

V čase T-0 sa Challenger vzniesol k oblohe z odpaľovacej rampy 39-B. Týmto štartom sa začala v poradí 25. misia amerického raketoplánu a 10. let družicového stupňa Challenger. V okamihu štartu Resniková nadšene zakričala: "Skvelé!" Vzápätí sa pridal aj veliteľ Scobee: "Ideme na to!" Nikto na palube a ani v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]] nemal ani najmenšie podozrenie, že by mohli mať vážne problémy.

* '''T + 40 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): "Máme Mach jedna." Vzápätí vyslovil ďalšie hlásenie: "Prelietame cez devätnásť tisíc." Raketoplán prekonal výšku 19 000 stôp, čo zodpovedá výške asi 5,8 kilometra.

* '''T + 43 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): "O. K. Znižujeme ťah motorov."

* '''T + 57 sekúnd''': Scobee: "Zvyšujeme ťah."

* '''T + 58 sekúnd''': Smith: "Zvýšený."

* '''T + 60 sekúnd''': Sledovacie prístroje zaznamenávajú odchýlku od predpokladaného tlaku v poškodenom motore SRB.

* '''T+ 60,497 sekúnd''' Tvar plameňa sa náhle zmení, pravdepodobne v dôsledku toho, že dosiahol až na povrch hlavnej palivovej nádrže.

* '''T + 65 sekúnd''': Plameň poškodil hlavnú palivovú nádrž ET, unikajúci vodík začal pomaly horieť.

* '''T + 65 sekúnd''': Scobee: "Máme 486" Bežná správa o sledovaní rýchlosti vetra.

* '''T + 72,141 s''': Všetko nasvedčuje tomu, že plameň prepálil spodný záves pravého motora SRB. Prasklo tiež potrubie kvapalného kyslíka nádrže ET privádzajúce kyslík do motorov SSME. Challenger začal byť ťahaný so [[zrýchlenie|zrýchlením]] 0,227 G doprava. Jeho výška bola 14 kilometrov a rýchlosť 550 metrov za sekundu.

* '''T + 72,201 s''': Gyroskopy motoru SRB zaregistrovali nečakaný pohyb. Motor, voľne visiaci na hornom spoji, sa začal nakláňať spodnou časťou smerom k pravému krídlu raketoplánu a jeho špička sa priblížila k nádrži ET.

* '''T + 72,661 s''': Autopilot už ďalej nedokázal korigovať pôsobenie síl. Challenger začal so zrýchlením 0,254 G uhýbať doľava.

* '''T + 73,137 s''': Špica motoru SRB sa zaborila do nádrže ET, ktorú okamžite roztrhla. Z nádrže začal unikať kvapalný [[vodík]] a [[kyslík]]. Priehradka medzi kyslíkovou a vodíkovou časťou nádrže ET sa preborila.

Motory SRB však haváriu prežili, a hoci poškodené, naďalej pokračovali v lete. Ľavý motor potom náhle zmenil smer a zamieril k pobrežiu Floridy. Z dôvodu nebezpečenstva, že dopadne do obývaných oblastí, bezpečnostný dôstojník vydal povel na jeho autodeštrukciu. Nakoľko však prijímače deštrukčných signálov na oboch SRB pracujú na rovnakej [[frekvencia|frekvencii]], došlo v čase T + 110 sekúnd k zničeniu oboch motorov. Táto udalosť neskôr skomplikovala vyšetrovanie príčin havárie.

[[Obrázok:STS-51L riadiace stredisko.jpg|left|thumb|Situácia v riadiacom stredisku krátko po deštrukcii Challengera - na obrázku inžinier [[Jay Greene]].]]

 

== Hľadanie trosiek ==

Prvou stopou po telesných pozostatkoch posádky bol vyplavený kus modrej ponožky so stopami ľudského [[tkanivo|tkaniva]]. Kabína pre posádku však bola nájdená až po viac než mesiaci, [[7. marec|7. marca]]. Ležala na dne [[oceán]]u v tridsaťmetrovej hĺbke. Okamžite bola vyzdvihnutá na palubu záchranného plavidla. Vo vraku kabíny boli nájdené telesné pozostatky členov posádky. Táto oblasť bola naposledy preskúmaná [[12. apríl]]a. Dvojtonová časť pravého motora SRB, ktorá definitívne potvrdila teóriu prehorenia spoja medzi segmentmi, bola z [[Atlantický oceán|Atlantického oceána]] vytiahnutá [[13. apríl]]a. Pátranie po troskách bolo ukončené zhruba po troch mesiacoch. Za ten čas sa podarilo nájsť 45 % konštrukcie orbitera, takmer tretinu hlavnej palivovej nádrže a 50 % trosiek motorov SRB.

 

 

'''Členmi prezidentskej komisie boli:'''

* [[Neil Armstrong]] (prvý človek na [[Mesiac]]i)

* [[Sally Rideová]] (prvá americká astronautka)

* [[David Acheson]] (viceprezident spoločnosti [[Commucation Satelite Corp.]])

* [[Donald Kutyna]] (major z letectva, mal na starosti vojenské lety raketoplánu)

 

Už tri dni po havárii bolo známe, že niekoľko sekúnd po štarte sa na motore SRB objavil čierny obláčik dymu. Ďalšie vyšetrovanie sa opieralo o počítačové údaje, filmové zábery a úlomky zničeného raketoplánu. Prezidentská komisia tiež zistila, že v priebehu dopravy raketoplánu na kozmodróm došlo k miernemu poškodeniu kritického segmentu pravého motoru SRB. Ten bol mierne zdeformovaný a od presne kruhového tvaru ukazoval odchýlku až 15 milimetrov. Jeho tvar bol upravený hydraulickým lisom bez akéhokoľvek ďalšieho preverovania. Nepodarilo sa dokázať podiel tohto zásahu na nehode, ale podľa všetkého tu mohlo dôjsť k prvotnému poškodeniu, ktoré potom dovŕšilo mimoriadne chladné počasie a nespoľahlivosť dvoch tesniacich krúžkov. Vyšetrovacia komisia dodala prezidentovi USA záverečnú správu [[9. jún]]a 1986.

== Kabína posádky po výbuchu ==

[[Image:Challenger explosion.jpg|right|thumb|Explózia raketoplánu Challenger STS-51-L: nad oblakom dymu môžeme vidieť kondenzačnú stopu za motorom SRB]]

 

Členov posádky nechránili nijaké [[skafander|skafandre]], z tohoto dôvodu oficiálne stanovisko NASA znelo: "Posádka pravdepodobne, nie však celkom iste stratila vedomie v priebehu niekoľkých sekúnd po rozpade raketoplánu a to v dôsledku zmeny [[atmosférický tlak|atmosférického tlaku]] vo vnútri ťažko poškodenej kabíny." Prvý dôkaz, ktorý veľmi spochybnil toto tvrdenie sa objavil po skúmaní trosiek kabíny. Na dne oceánu sa našli 4 dýchacie prístroje PEAP (Personal Egress Air Pack), pričom 3 z nich boli použité. Pri dvoch z nich odborníci dokonca zistili množstvo spotrebovaného vzduchu, ktoré bolo 75 až 90% celkových zásob. Toto množstvo zodpovedalo asi 4 až 5 minútam pokojného dýchania, ale keďže kabína tak dlho ani nepadala, je skôr pravdepodobnejšie, že astronauti v dôsledku strachu dýchali rýchlo a prudko a teda museli byť pri vedomí. Množstvo vzduchu spotrebované z prístrojov zodpovedalo množstvu vzduchu vydýchanému za krajne vypätých podmienok v priebehu 2 a pol minúty. Možnosť, že by sa prístroje spustili samovoľne, je vylúčená. Taktiež bývalý astronaut a lekár [[Joseph Kerwin]] skonštatoval: "Som presvedčený, že prinajmenšom veliteľovi Scobeemu a pilotovi Smithovi bolo jasné, v akej beznádejnej situácii sa nachádzajú." Rodina Michaela Smitha požadovala od NASA odškodné vo výške 15 miliónov dolárov, vedenie NASA sa však napokon s pozostalými dohodlo mimosúdnou cestou.

* [[Mark Traa]]: Člověk a vesmír

* [[Karel Pacner]], [[Antonín Vítek]]: Půlstoletí kosmonautiky (Epocha 2008)

 

{{Šablóna:Raketoplán Challenger}}

[[Kategória:Program Space Shuttle|STS-051-L]]

[[Kategória:Kozmické katastrofy|STS-051-L]]