Wikipédia

Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
Boti
148 418 editací
d automatická náhrada textu
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
d typo gram, replaced: 2,6 km → {{km|2.6|m}} (4), 111 km → {{km|111|m}} (2)
Riadok 1:
[[Obrázok:VAB_Aerial_VAB Aerial -_GPN GPN-2000-000869.jpg|right|300px|thumb|Letecký pohľad na Štartovací komplex 39.]]
'''Štartovací komplex 39''' je rozsiahla oblasť so súborom zariadení vo [[Kennedyho vesmírne stredisko|Vesmírnom stredisku Johna F. Kennedyho]] na Merrittskom ostrove na [[Florida|Floride]], [[Spojené štáty|USA]]. Postavený bol pre program [[Apollo]], neskôr bol upravený pre potreby [[Program Space Shuttle|programu Space Shuttle]]. Ďalšie úpravy od roku [[2007]] pripravia LC-39 na účely [[Program Constellation|projektu Constellation]].
 
== História ==
Prvotný návrh Štartovacieho komplexu 39 obsahoval 5 rámp s rozostupom 8 700 stôp ({{km|2,.6 km|m}}) aby sa zabránilo havárii v prípade [[Explózia|výbuchu]]. Tri boli plánované na výstavbu, dve boli rezervované na používanie do budúcna. Číslovanie rámp bolo v tom čase zo severu na juh, najsevernejšia bola LC39A, a najjužnejšia LC39C. LC39A nebola nikdy postavená a LC39C sa stala v roku [[1963]] rampou LC39A.
 
[[Obrázok:Launch_Apollo4Launch Apollo4.jpg|120px|thumb|right|Prvý štart rakety [[Saturn V]] z LC-39A.]]
Rampy sa spočiatku používali na štarty rakiet [[Saturn V]] v [[program Apollo|programe Apollo]]. Pôvodná štruktúra rámp bola prepracovaná pre potreby [[Space Shuttle|raketoplánu]], ktorý po prvýkrát vyštartoval z LC39A po poslednom štarte Saturnu V, ktorý niesol [[Skylab]] v roku [[1973]], a v roku [[1977]] z LC39B po testovacom projekte [[Apollo-Sojuz]] ([[1975]]). LC39 boli počas obdobia [[Apollo|Apolla]] iba odpaľovacie rampy - doplňovacie veže boli pripojené k štartovacej rampe - jediná úprava, ktorá bola spravená bola takzvaná "milkstool", ktorá umožnila rakete [[Saturn IB|Saturnu IB]] (pre všetky misie Skylab s ľudskou posádkou, nevypustenou [[Skylab Rescue]], a [[ASTP]]) použiť odpaľovaciu vežu [[Saturn V|Saturnu V]]. Pre raketoplán mala odpaľovacia rampa nepohyblivú vežu a otáčajúcu prevádzkovú rampu, použitú na ochranu [[Družicový stupeň raketoplánu|orbiteru raketoplánu]] a na namontovanie vertikálneho ovládania užitočných nákladov do nákladného priestoru.
 
Prvé použitie LC39 bolo v roku [[1967]] s prvým štartom [[Saturn V|Saturnu V]], ktorý niesol [[Apollo 4]] - plavidlo bez ľudskej posádky. Druhý štart bez ľudskej posádky, [[Apollo 6]], tiež použil LC39A. S výnimkou letu [[Apollo 10]], ktorý štartoval z rampy LC39B, štartovali všetky lety s ľudskou posádkou Apollo-Saturn V počnúc letom [[Apollo 8]], z rampy LC39A. Po štarte [[Skylab|Skylabu]]u v roku [[1974]], kde bola použitá raketa [[Saturn INT-21]] (dvojstupňové prevedenie rakety [[Saturn V]] pôvodne určené pre aplikačný program Apolla), bola rampa LC39A prepracovaná pre program Space Shuttle a bola použitá pre prvý štart raketoplánu [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] ([[STS-1]]).
 
== Space Shuttle ==
[[Obrázok:Shuttle_Discovery_July_25_preShuttle Discovery July 25 pre-launch.jpg|left|thumb|Raketoplán [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] na odpaľovacej rampe 39B.]]
Aby raketoplán dosiahol [[obežná dráha|obežnú dráhu]], musí mať dostatočný ťah na prekonanie [[gravitácia|gravitácie]] Zeme. Ťah sa dosahuje kombináciou pomocných raketových motorov na pevné palivo (angl. ''[[Solid Rocket Boosters]]'', SRB) a hlavnými motormi raketoplánu Space Shuttle (angl. ''Space Shuttle Main Engine'', SSME). SSME používajú zmes kvapalného [[vodík]]a a kvapalného [[kyslík]]a z [[Space Shuttle External Tank|externej nádrže]] (angl. ''External Tank'', ET), pretože raketoplán nemá palivové nádrže pre SSME. Niekoľko mesiacov pred štartom sa do montážnej haly ([[Vehicle Assembly Building]], VAB) privezú všetky tri hlavné súčasti a umiestnia sa na mobilnú štartovaciu plošinu (''[[Mobile Launcher Platform]]'', MLP). Motory na pevné palivo sa privážajú po častiach [[železnica|železnicou]] z výrobného zariadenia v [[Utah]]u, externé nádrže prichádzajú z výrobného zariadenia v [[Louisiana|Louisiane]] nákladnou loďou a raketoplán čaká v spracovateľskom zariadení [[Orbiter Processing Facility]] (OPF). Najprv sa zostavia motory SRB a nainštaluje sa medzi ne externá nádrž. Potom sa s použitím [[žeriav]]u spustí raketoplán a pripojí sa k externej nádrži. Zostavený systém prevezie transportér [[Crawler]] 3-4 míle k rampe asi za 8 hodín.
 
Riadok 19:
# otočná obslužná konštrukcia (angl. ''Rotating Service Structure'', RSS).
 
FSS umožňuje prístup do raketoplánu pomocou vysúvacieho ramena a jej súčasťou je „čiapkovitý uzáver“ na zachytávanie kyslíka odvetraného z plnej externej nádrže. Otočná obslužná konštrukcia obsahuje čistú miestnosť, umožňuje prístup do nákladného priestoru orbitera, ochranu pred [[počasie|počasím]] a môže chrániť raketoplán pred [[vietor|vetrom]] až do rýchlosti 60 [[námorný uzol|uzlov]] (111 {{km|111|m}}/h).[[Obrázok:STS-116 Launch (KSC-06PD-2768).jpg|left|thumb|Štart raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] na rampe 39B - misia [[STS-116]].]] Na každej rampe sú tiež veľké nízkoteplotné nádrže na skladovanie paliva - kvapalného vodíka a kvapalného kyslíka pre SSME. Vysoko výbušná povaha týchto chemických látok si vyžaduje početné bezpečnostné opatrenia v celom [[Štartovacý komplex|štartovacom komplexe]]. [[NASA]] vypočítala, že minimálna bezpečnostná vzdialenosť v prípade naplnených nádrží raketoplánu sú 3 míle ({{km|4,.8 km|m}}) pre personál, a 8 700 stôp ({{km|2,.6 km|m}}) medzi rampami. Aby sa predišlo obrovskému poškodeniu raketoplánu a raketových motorov počas štartu, napumpuje sa pred štartom na odpaľovaciu rampu 300 000 [[galón]]ov (1,1 mil. litrov) [[voda|vody]], ktorá stlmí [[zvuk]] počas štartu. V dôsledku ohrevu tejto vody sa počas štartu vyvinie veľké množstvo [[vodná para|vodnej pary]]. Od okamihu zahájenia plnenia paliva až do štartu raketoplánu musia okrem nevyhnutných pracovníkov všetky osoby opustiť rizikovú oblasť. [[Riadiace odpaľovacie stredisko]] a montážna hala sú skoro tri míle ({{km|4,.8 km|m}}) ďaleko.
 
Pre prípad havárie je odpaľovací komplex vybavený núdzovým výťahovým systémom na rýchlu evakuáciu osôb do bezpečia. Pri opúšťaní raketoplánu sa posádka presunie do núdzového [[výťah]]u, ktorý klesne na povrch rýchlosťou až do 60 míľ za hodinu (96 {{km|96|m}}/h). Je to kôš na lane, ktorý klesá pod strmým uhlom preč od miesta štartu. Na povrchu posádka nastúpi do upraveného obrneného vozidla [[M113]] a presunie sa k [[trojuholník]]ovej pristávacej ploche pre [[vrtuľník]]y umiestnenej niekoľko stoviek stôp od rampy, odkiaľ odletí do bezpečia. Keďže bezpečnostné pravidlá [[NASA]] vyžadujú, aby bol všetok personál mimo rampy, je posádka počas takejto evakuácie odkázaná na seba.
 
== Používanie v budúcnosti ==
Riadok 55:
*[http://science.ksc.nasa.gov/facilities/tour.html Stránka KSC o Štartovacom komplexe 39] {{eng_icon}}
{{Geolinky-US-budova|28.608397|-80.604345}}
 
 
[[Kategória:Kennedyho vesmírne stredisko]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Štartovací_komplex_39_v_Kennedy_Space_Center“