Verzia z 17:44, 12. júl 2011 upraviť 78.98.106.137 (diskusia) štylistika ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:47, 12. júl 2011 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 31: \| poznámky = }} <!-- {{refimprove\|date=May 2011}} --> '''Frans Sammut''' (* [[19. november]] [[1945]] – [[4. máj]] [[2011]]<ref name="obit">{{Cite news \| last = Attard \| first = Elaine \| title = Frans Sammut passes away \| newspaper = The Malta Independent \| location = \| date = 05-05-2011 \| url = http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=124627 \| accessdate = 05-05-2011}}</ref>) ) bol maltský spisovateľ -– autor románov a literatúry faktu.<ref>''Le Petit Futé'', 9th Ed, 2009-2010, Paris, ps. 70.</ref> ▼ == Život == ▲'''Frans Sammut''' (19. november 1945 – 4. máj 2011<ref name="obit">{{Cite news \| last = Attard \| first = Elaine \| title = Frans Sammut passes away \| newspaper = The Malta Independent \| location = \| date = 05-05-2011 \| url = http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=124627 \| accessdate = 05-05-2011}}</ref>) ) bol maltský spisovateľ - autor románov a literatúry faktu.<ref>''Le Petit Futé'', 9th Ed, 2009-2010, Paris, p. 70.</ref> [[~~Súbor~~File:Frans Sammut Portrait (14-6-2010).jpg\|~~náhľad~~thumb\|~~vľavo~~left\|Frans Sammut v roku 2010]]▼ Sammut sa narodil v Ħaż-Żebbuġ, na [[Malta\|Malte]].<ref name="obit" /> Navštevoval základnú školu v mestečku Żebbuġ, neskôr St Aloysius' College, St Michael's Teacher Training College (pedagogická stredná škola) a v štúdiu pokračoval na Maltskej univerzite (kde získal diplom z teológie) a na univerzite v [[Perugia\|Perugii]] v Taliansku.▼ Po prvýkrát získal Sammut uznanie v druhej polovici 60-tych rokov, keď sa stal spoluzakladateľom Hnutia literárnej obrody (''Moviment Qawmien Letterarju''). Neskôr sa stal tajomníkom Maltskej jazykovej akadémie (''~~[[:en:Akkademja tal-Malti\|~~Akkademja tal-Malti]]''). ▼ ~~==Životopis==~~ ▲[[Súbor:Frans Sammut Portrait (14-6-2010).jpg\|náhľad\|vľavo\|Frans Sammut v roku 2010]] ▲Sammut sa narodil v Ħaż-Żebbuġ, na [[Malta\|Malte]].<ref name="obit" /> Navštevoval základnú školu v mestečku Żebbuġ, neskôr St Aloysius' College, St Michael's Teacher Training College (pedagogická stredná škola) a v štúdiu pokračoval na Maltskej univerzite (kde získal diplom z teológie) a na univerzite v [[Perugia\|Perugii]] v Taliansku. V roku 2010 ho zvolili za člena Medzinárodného ~~napoleónskeho~~napoleonskeho združenia.<ref>http://www.napoleonicsociety.com/english/maltastory.htm</ref> .▼ ▲Po prvýkrát získal Sammut uznanie v druhej polovici 60-tych rokov, keď sa stal spoluzakladateľom Hnutia literárnej obrody (''Moviment Qawmien Letterarju''). Neskôr sa stal tajomníkom Maltskej jazykovej akadémie (''[[:en:Akkademja tal-Malti\|Akkademja tal-Malti]]''). Sammut ukončil svoju kariéru v školstve ako riaditeľ, no napriek tomu v rokoch 1996 až 1998 ešte pôsobil ako kultúrny poradca maltského predsedu vlády. Bol ženatý s Catherine Cachia, s ktorou mal dvoch synov -– ~~[[:en:Mark A. Sammut\|~~Marka]] a Jean-Pierra.▼ ▲V roku 2010 ho zvolili za člena Medzinárodného napoleónskeho združenia.<ref>http://www.napoleonicsociety.com/english/maltastory.htm</ref> == Literárna tvorba ==▼ ▲Sammut ukončil svoju kariéru v školstve ako riaditeľ, no napriek tomu v rokoch 1996 až 1998 ešte pôsobil ako kultúrny poradca maltského predsedu vlády. Bol ženatý s Catherine Cachia, s ktorou mal dvoch synov - [[:en:Mark A. Sammut\|Marka]] a Jean-Pierra. Vydal niekoľko diel, medzi inými aj úspešné romány ''Il-Gaġġa'' (''Klietka''), podľa ktorého bol nakrútený film ''~~[[:en:Gagga\|~~Gaġġa]]'' z roku 1971 režiséra [[~~:en:~~Mario Azzopardi\|Maria Philipa Azzopardiho]],<ref>Aquilina, Sandra (12. ~~March~~marec 2007). [http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=47723 "Portrait of the artist"], ''The Malta Independent''. ~~Retrieved~~získané 15. ~~May~~mája 2011.</ref>; román ''Samuraj'',<ref name="obit" /> za ktorý Sammut získal Rothmansovu literárnu cenu; romány ''Paceville'', ktorý získal literárne vyznamenanie vlády;<ref name="obit" /> a ''Il-Ħolma Maltija'' (''Maltský sen''), o ktorom literárny kritik Norbert Ellul-Vincenti napísal, že "v„v maltskej literatúre nemá obdobu."“<ref>Ellul Vincenti, Norbert (11. ~~May~~máj 1994): "Vassalli's Maltese Dream", ''The Sunday Times'' (Malta), ps. 20.</ref> Bývalý predseda vlády a dramatik Alfred Sant ho považoval za Sammutovo ~~"majstrovské~~„majstrovské ~~dielo"~~dielo“,<ref>Sant, Alfred (4. ~~May~~máj 2001). [http://www.maltastar.com/pages/r1/ms10dart.asp?a=15283 "Frans Sammut: A Man of Courage"], ''maltastar.com''. ~~Retrieved~~získané 15. ~~May~~mája 2011.</ref> a britská autorka a poetka Marjorie ~~Boulton~~Boultonová ho nazvala ~~"kolosálnym~~„kolosálnym ~~dielom"~~dielom“.<ref>[http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=56739 Maltese works in Esperanto], ''The Malta Independent'', 2. ~~September~~september 2007. ~~Retrieved~~získané 15. ~~May~~mája 2001.</ref> ▼ ▲==Literárna tvorba== ▲Vydal niekoľko diel, medzi inými aj úspešné romány ''Il-Gaġġa'' (''Klietka''), podľa ktorého bol nakrútený film ''[[:en:Gagga\|Gaġġa]]'' z roku 1971 režiséra [[:en:Mario Azzopardi\|Maria Philipa Azzopardiho]],<ref>Aquilina, Sandra (12 March 2007). [http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=47723 "Portrait of the artist"], ''The Malta Independent''. Retrieved 15 May 2011.</ref>; román ''Samuraj'',<ref name="obit" /> za ktorý Sammut získal Rothmansovu literárnu cenu; romány ''Paceville'', ktorý získal literárne vyznamenanie vlády;<ref name="obit" /> a ''Il-Ħolma Maltija'' (''Maltský sen''), o ktorom literárny kritik Norbert Ellul-Vincenti napísal, že "v maltskej literatúre nemá obdobu."<ref>Ellul Vincenti, Norbert (11 May 1994): "Vassalli's Maltese Dream", ''The Sunday Times'' (Malta), p. 20.</ref> Bývalý predseda vlády a dramatik Alfred Sant ho považoval za Sammutovo "majstrovské dielo",<ref>Sant, Alfred (4 May 2001). [http://www.maltastar.com/pages/r1/ms10dart.asp?a=15283 "Frans Sammut: A Man of Courage"], ''maltastar.com''. Retrieved 15 May 2011.</ref> a britská autorka a poetka Marjorie Boulton ho nazvala "kolosálnym dielom".<ref>[http://www.independent.com.mt/news.asp?newsitemid=56739 Maltese works in Esperanto], ''The Malta Independent'', 2 September 2007. Retrieved 15 May 2001.</ref> Sammut tiež vydal zbierky poviedok: ''Labirint'' (''Labyrint''), ''Newbiet'' (''Ročné obdobia''), a ''Ħrejjef Żminijietna'' (''Povesti našich čias''). Z jeho literatúry faktu možno spomenúť diela ''Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira'' (''Francúska revolúcia: Jej história a význam''), ''Bonaparti f'Malta'' (''Bonaparte na Malte''), ktorého francúzsky preklad, ''~~[[:en:~~Bonaparte à Malte~~\|Bonaparte à Malte]]~~'', bol vydaný v roku 2008, a ''On ~~[[:en:Da Vinci Code\|~~The Da Vinci Code]]'' (''O diele Da Vinciho kód'') (2006), dvojjazyčný (anglický a maltský) výklad medzinárodného bestselleru. Okrem toho bol editorom Lexikónu (''Lexicon'') Mikiela Antona Vassalliho. Vassalli (~~†1829~~† 1829) je považovaný za otca maltského jazyka. V roku 2006 bol vydaný Sammutov preklad Vassaliho diela ''Motti, Aforismi e Proverbii Maltesi'' pod názvom ''Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin'' (''Maltské poučenia, aforizmy a príslovia''). Jeho preklad diela ''Il-Ħolma Maltija'' do [[esperanto\|esperanta]] (''La malta Revo'') predstavoval Maltu v zbierke klasických literárnych diel, ktorú v roku 2007 publikovalo newyorské vydavateľstvo Mondial Books. V roku 2008 bol jeho román ''Il-Gagga'' vydaný po piaty raz. V nasledujúcom roku Sammut predstavil revolučnú reinterpretáciu básne Pietru Caxara "''Xidew il-qada''" (známu aj ako "''Il-Kantilena''"), čo je najstarší dokument v maltčine.<ref>[http://www.maltamediaonline.com/?p=7234 New interpretation to oldest written document in Maltese], ''maltamediaonline.com''. ~~Retrieved~~získané 15. ~~May~~mája 2011.</ref> Sammut prekladal významné divadelné hry: Racinovu ''Faidru'' (''Phèdre'' - ''Fedra'') (1978) a hru od Maxima Gorkija ''Na dne'' (''The Lower Depths''). Obe hry boli uvedené v divadle Manoel v réžii básnika [http://www.marioazzopardi.com Maria Azzopardiho].<ref>Azzopardi, Mario: "In Memoriam: Frans tal-Gagga u Gerusalemm l-ohra" in ''In-Nazzjon'' 14. ~~June~~júna 2011.</ref> [[~~Súbor~~File:FEDRA poster.pdf\|~~náhľad~~thumb\|''Fedra'', 1978.]] [[File:Frans sammut zaghzugh.jpg\|thumb\|Frans Sammut, 1970]]Bývalý rektor Maltskej univerzity, profesor filozofie a popredný maltský intelektuál [[~~:en:~~Peter Serracino Inglott\|Peter Serracino Inglott]] povedal: ::Sammutovo výnimočné nadanie spočíva v jeho voltairovskej schopnosti nasadiť historickej postave akúsi karnevalovú masku a pristupovať k nej s prehnanou iróniou. Čitateľ tak môže pozorovať aj skrytú tvár postáv, na ktoré sa zväčša dívame s absolútnou vážnosťou. Ako komplic sa usmieva nach ich pochybnosťami, omylmi a výhovorkami. Zachytiť štylistický posun od historického rozprávania k fikcii je asi najťažšou úlohou pre každého prekladateľa.<ref name=PSI>Serracino Inglott, Peter (15 May 2011). [http://www.timesofmalta.com/articles/view/20110515/opinion/Inheritance-of-icons.365380 "Inheritance of icons"], ''The Sunday Times'' (Malta). ~~Retrieved~~získané 25. ~~May~~mája 2011.</ref> ==Posledné slová== Známymi sa stali aj posledné slová Fransa Sammuta: „S moju ženou sme mali ísť do Jeruzalema, ale, ako sa zdá, plány sa zmenili. Ja odchádzam do „nebeského” Jeruzalema.”<ref>Sammut, Mark (15 May 2011). [http://www.timesofmalta.com/articles/view/20110515/social/Frans-Sammut.365455 "Frans Sammut"], ''The Sunday Times'' (Malta). ~~Retrieved~~získané 25. ~~May~~mája 2011.</ref> Serracino Inglott na to zareagoval slovami: "Vtedy som si uvedomil, že slzy a smiech sú niekedy zameniteľné."<ref name=PSI/> ==Bibliografia== * ''Labirint u Stejjer Oħra'' [Labyrint a iné príbehy] (poviedky) 1968 * ''Il-Gaġġa'' [Klietka] 5 vydaní (román) r. 1971 – filmovo spracovaný, ''[[~~:en:~~Gagga\|Gaġġa]]'' [Klietka], v réžii [[~~:en:~~Mario Azzopardi\|Maria Philipa Azzopardiho]], r. 1971 * ''Logħba Bejn Erbgħa'' [Hra medzi štyrmi ľuďmi] (krátky román) 1972 * ''Samuraj'' [Samuraj] 3 vydania (román) 1975 Řádek 76 ⟶ 77: * ''Letteratura'' [Literatúra] (literárna kritika) 1992 * ''Il-Ħolma Maltija'' [Maltský sen] (román) 1994, preložený do esperanta ako La Malta Revo, vydaný v New Yorku, 2007 * ''Bonaparti f’Malta'' [Bonaparte na Malte] (historické dielo) 1997, preložená do francúzštiny ako ''[[~~:en:~~Bonaparte à Malte\|Bonaparte à Malte]]'', úvod [[~~:en:~~Paul Borg Olivier\|Dr Paul Borg Olivier]], 2008 * ''Newbiet'' [Ročné obdobia] (poviedky) 1998 * ''Ħrejjef Żminijietna'' [Povesti našich čias] (poviedky) 2000 Řádek 91 ⟶ 92: ==Referencie== {{reflist}} {{preklad\|en\|Frans Sammut\|438777809}} <!-- <a rel="license" href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/"><img alt="Creative Commons License" style="border-width:0" src="http://i.creativecommons.org/l/by-sa/3.0/88x31.png" /></a><br />This work is licensed under a <a rel="license" href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/">Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported License</a>.▼ {{Persondata Metadata: see [[Wikipedia:Per === Heading text === sondata]]. \| NAME =Sammut, Frans \| ALTERNATIVE NAMES = \| SHORT DESCRIPTION = Maltese author and non-fiction writer \| DATE OF BIRTH = November 19, 1945 \| PLACE OF BIRTH = Haz-Zebbug, Malta \| DATE OF DEATH = May 4, 2011 \| PLACE OF DEATH = Mater Dei Hospital, Malta }} --> == Externé odkazy ==▼ ▲<a rel="license" href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/"><img alt="Creative Commons License" style="border-width:0" src="http://i.creativecommons.org/l/by-sa/3.0/88x31.png" /></a><br />This work is licensed under a <a rel="license" href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/">Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported License</a>. ▲==Externé odkazy== * [http://www.franssammut.info www.franssammut.info] * [http://franssammut.com ~~http://~~franssammut.com] {{DEFAULTSORT:Sammut, Frans}} Řádek 102 ⟶ 114: [[Kategória:Úmrtia v 2011]] [[Kategória:Maltskí spisovatelia]] ~~[[Kategória:Kultúra na Malte]]~~ [[de:Frans Sammut]]

Frans Sammut: Rozdiel medzi revíziami