Lavrentij Pavlovič Berija: Rozdiel medzi revíziami

'''Lavrentij Pavlovič Berija''' ({{Rus|Лаврентий Павлович Берия}}, gruzínsky: ლავრენტი პავლეს ძე ბერია; * [[29. marec]], [[1899]] [[Mercheuli]], [[okres Suchumi]], [[Ruské impérium]] -– † [[23. december]], [[1953]] [[Moskva]], [[ZSSR]]) bol sovietsky politik gruzínskeho pôvodu, poslanec [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho Sovietu ZSSR]] (1937–19531937{{--}}1953), člen [[CK VKP(b)]] (1934–19531934{{--}}1953), člen politbyra CK KPSS (1946–19531946{{--}}1953) a [[Národný výbor obrany ZSSR|národného výboru obrany]] (1941–19461941{{--}}1946), komisár a riaditeľ [[NKVD]], minister vnútra zodpovedný za časť [[Stalinské represie|Stalinských represií]]. Blízky spolupracovník [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalina]]. Viedol významné podniky zaoberajúce sa výrobou a vývojom zbraní, vrátane prípravy prvej sovietskej [[atómová bomba|atómovej bomby]].

Narodil sa v obci [[Mercheuli]] v okrese [[Suchumi]] v dnešnom Gruzínsku (Abcházsku) v chudobnej roľníckej rodine. Po skončení strednej školy odišiel do [[Baku]], kde študoval na vysokej technickej škole. Po smrti otca sa staral o matku a hluchonemú sestru, ktoré sa za ním presťahovali do [[Baku]]. Podieľal sa na organizácii boľševickej strany v meste. V roku 1919 získal diplom.

Od roku 1931 viedol centrálny výbor Komunistickej strany Gruzínska a stal sa blízkym priateľom [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalina]], ktorý v ňom mal úplnú dôveru. V krajine vďaka svojej brutálnej politike získal neobmedzenú moc. Gruzínsko malo spomedzi všetkých krajín Sovietskeho zväzu najvyšší pomer popravených k počtu obyvateľov. Bol hlavným vykonávateľom [[čistky|čistiek]] v [[Zakaukazsko|Zakaukazsku]] ([[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Azerbajdžan]]e a [[Arménsko|Arménsku]]) počas [[veľký teror 1937- – 1938|veľkého teroru]] v rokoch 1937 {{- -}}1938. Osobne vydával rozkazy na zatýkanie i vykonanie početných popráv. Okrem toho, vydal i početné rozkazy k zatknutiu pracovníkov komunistickej strany a [[NKVD]], ktorí neboli nijak podozriví. Vydal tiež rozkazy, podľa ktorých mali byť zastrelení všetci zatknutí, ktorí nechceli spolupracovať s [[vyšetrovateľ]]mi, čo malo za následok [[masová vražda|masové vraždy]] zatknutých.

V auguste 1938 mu bola zverená funkcia 1. zástupcu [[národný komisár vnútra|národného komisára vnútra]]. Podľa príkazov Stalina od konca septembra 1938 do januára 1939 uskutočnil masové zatýkanie v [[NKVD]], [[prokuratúra|prokuratúre]] a [[súd]]och s cieľom zlikvidovať kádre svojho predchodcu [[Nikolaj Ivanovič Ježov|Ježova]]. V rokoch 1939 {{- -}}1941 sa podieľal na realizácii deportácií obyvateľov [[Pobaltské republiky|Pobaltských republík]], západného [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré boli pričlenené k ZSSR. Po začiatku bojov na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] ako najvyšší predstaviteľ NKVD získal dodatočné práva realizovať najvyššie tresty. Podieľal sa na realizácii deportácií [[Povolžskí Nemci|Nemcov]], [[Fíni|Fínov]], [[Gréci|Grékov]] a ďalších národov v rámci územia ZSSR. Od roku 1943 takýto typ deportácií zasiahol aj [[Kalmyci|Kalmykov]], [[Čečenci|Čečencov]], [[Inguši|Ingušov]], [[Karačevci|Karačevcov]], [[Balkari|Balkarov]], [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]], Meschetincov a ďalšie národy Severného [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] a [[Krym]]u obvinených so spolupráce s okupantmi. Onedlho po [[operácia Barbarossa|vpáde nacistického Nemecka]] sa stal členom [[národný komisariát obrany|národného komisariátu obrany]]. 29. decembra 1945 bol tejto funkcie pozbavený a od 18. marca 1946 sa stal členom Politbyra najvyššieho výboru [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]], takže sa dostal do úzkeho kruhu najvyšších predstaviteľov ZSSR.