Medzihviezdna hmota: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 16 bajtov ,  pred 11 rokmi
d
typo gram, replaced: 1 cm<sup>3</sup> → {{cm3|1}} (5), 21 cm → {{cm|21|m}}, 60-80 → 60{{--}}80 (4), absorbčn → absorpčn
d (typo gram, replaced: 1 cm<sup>3</sup> → {{cm3|1}} (5), 21 cm → {{cm|21|m}}, 60-80 → 60{{--}}80 (4), absorbčn → absorpčn)
[[Image:Horsehead-Hubble.jpg|right|thumb|260px|Hmlovina B 33 známa aj ako [[hmlovina Konská hlava|Konská hlava]]. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy.]]
 
'''Medzihviezdny plyn''' tvorí 99% celkovej [[hmotnosť|hmotnosti]] medzihviezdnej hmoty. Skladá sa z [[atóm|atómov]]ov, [[molekula|molekúl]], atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. Pozostáva najmä z [[vodík]]a (70%), [[hélium|hélia]] (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov ([[kyslík]], [[uhlík]], [[dusík]], [[neón]], [[síra]], [[argón]]). Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I), alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko [[Kelvin]]ov, v inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. Hustota v oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10<sup>-25−25</sup> g.cm<sup>-3−3</sup>, čo je 0,1 častice na {{cm3|1 cm<sup>3</sup>}}; po 10<sup>-20−20</sup>, čo je niekoľko tisíc častíc na {{cm3|1 cm<sup>3</sup>}}); najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté, preto je [[tlak]] medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny, obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty, ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 [[parsek|pc]] a hmotnosť okolo 3.10<sup>5</sup> hmotností [[Slnko|Slnka]]. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10<sup>-23−23</sup> g.cm<sup>-3−3</sup> (10 častíc na {{cm3|1 cm<sup>3</sup>}}) a s teplotou 60{{--}}80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. Tieto mračná potom [[supernova|supernovy]] "rozfukujú" a tvoria tzv. rázové vlny. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K.
 
'''Medzihviezdny prach''' tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými, pravdepodobne [[kremičitan|kremičitanovými]]ovými alebo [[grafit|grafitovými]]ovými zrniečkami predĺženého tvaru, s rozmermi 10<sup>-4−4</sup> až 10<sup>-5−5</sup> cm. Tieto rozmery sú blízke [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľného [[svetlo|svetla]], preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd, ktoré prachom prechádza. [[Infračervené žiarenie]] však takýmito oblakmi prechádza. Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10<sup>-13−13</sup> častíc na {{cm3|1 cm<sup>3</sup>}}. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10<sup>-9−9</sup> na {{cm3|1 cm<sup>3</sup>}}. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú ''globuly''.
 
[[Image:Pleiades large.jpg|left|thumb|260px|Otvorená hviezdokopa [[M45]] obklopená reflexnou hmlovinou.]]
 
Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorbčnýmiabsorpčnými čiarami v spektrách hviezd, zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. Svietenie [[Reflexná hmlovina|reflexných hmlovín]] zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. Svetlo hviezd, ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty, je [[polarizácia|polarizované]], čo možno vysvetliť tým, že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa.
 
Medzihviezdna hmota je v našej Galaxii sústredená do tenkej vrstvy v jej základnej rovine s hrúbkou približne 200{{--}}300 pc; sústreďuje sa v nej predovšetkým do špirálových ramien. Tvorí 2% z celkovej hmotnosti Galaxie. Podobné zastúpenie ako v našej Galaxii má aj v iných špirálových galaxiách (1{{--}}10 %). V nepravidelných galaxiách je zastúpenie medzihviezdnej hmoty vyššie, napr. v [[Malý Magellanov mrak|Malom Magellanovom mraku]] je to 32 % jeho celkovej hmotnosti. V eliptických galaxiách sa naopak medzihviezdna hmota takmer vôbec nevyskytuje (max. 0,1 %). Na výskum špirálovej štruktúry celej Galaxie sa ako najvhodnejší prostriedok používa medzihviezdny neutrálny vodík, ktorý žiari v rádiovej oblasti na vlnovej dĺžke 21 {{cm|21|m}}.
 
Za súčasť medzihviezdnej hmoty v širšom zmysle môžeme považovať aj [[kozmické žiarenie]].
 
== Pôvodný prameň ==
Hajduk, A., Štohl, J. a kol., Encyklopédia Astronómie, Obzor Bratislava, 1987, str. 371{{--}}372
 
[[Kategória:Astronómia]]
75 709

úprav