Verzia z 01:53, 22. jún 2011 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.6.4) (robot Pridal: pnb:پیلوپونیز ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:22, 13. júl 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 4: [[Súbor:Spartiates.JPG\|náhľad\|Sparťania v tradičných ľudových krojoch.]] '''Peloponéz''' (''Peloponnésos'' = Pelopov ostrov), po [[Gréčtina\|gr.]]. Πελοπόννησος (Pelopónnisos) alebo Μορέας (Moréas), je [[polostrov]] tvoriaci južnú časť [[Grécko\|Grécka]]. Polostrov spája so stredným Gréckom [[Istmická šija]], ktorá bola prekopaná v roku [[1893]]. Povrch je prevažne hornatý, nachádzajú sa tu pohoria [[Tavgetos]], [[Erymanthos]], [[Chelmos]], [[Parnasos]] a [[Panachaiko oros]]. Riadok 16: Prví obyvatelia Peloponézu boli predgrécki meditereánsky kmeň [[Pelasgovia]] ([[Kári]], [[Lelegovia]]). Prvý grécky kmeň ktorý obsadili Peloponéz, boli [[Achájci]] (Mykénčania), ktorí tu založili mestá [[Mykény]], [[Krokees]], [[Pylos]], [[Sparta]] a [[Tiryns]] (Tiryntha). Okolo roku [[1000 pred Kr.]], teda po zrútení [[Mykénska kultúra\|mykénskej civilizácie]], polostrov obsadzujú grécke kmene [[Dóri\|Dórov]], ktorí tu splynuli, alebo si podrobili pôvodné, achajské obyvateľstvo. [[Achájci]] sa utiahli predovšetkým do hornatej [[Arkádia\|Arkádie]] a mnohí odišli na [[Cyprus]]. Najslávnejšími mestami Peloponézu počas klasického staroveku boli určite [[Sparta]], [[Korint]], [[Olympia]] a [[Epidauros]]. Neskôr bolo v [[Arkádia\|Arkádií]] založené mesto [[Megalopoli]]s. Oblasť potom získali [[Macedónci]] (síce Sparta si uchovala nezávislosť) a po nich [[Rimania]]. Mestá [[Sparta]] a [[Atény]] boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili [[Staroveký Rím\|Rímu]]. Počas Grécko-rímskej vojny bol úplne zničený starý Korint, ktorý neskôr znovu postavil až [[Gaius Iulius Caesar]]. V 3. a 4. stor. Peloponéz vyplienili germánske kmene- – [[Herulovia]] a [[Góti]], neskôr aj [[Huni]]. Od r. [[395]] n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše. V [[6. storočie\|6 stor. n. l.]] byzantskú hranicu na [[Dunaj]]i prelomili [[Slovania]], ktorí osídlili celý [[Balkán]] a prenikli aj do Grécka, odkiaľ sa dostali až na Peloponéz. Slovania sa tu usadili na severe a západe polostrova. Mnohí Gréci ušli do južnej [[Taliansko\|Itálie]], na [[Sicília\|Sicíliu]], mnohí sa skryli v peloponézskych vysočinách, alebo niektorí odišli na neďaleké ostrovy, medzi nimi aj Korinťania. Následne sa byzantskí cisári snažili o záchranu Grécka a tak podnikli viaceré výpravy. Najslávnejšia bola bitka pri meste [[Patra]], najvýznamnejšom byzantskom meste na Peloponéze. Slovania sa vzbúrili proti násilnému odvliekaniu a vyrabovali niektoré grécke dediny. Byzantská armáda na čele s cisárom Nikiforom však Slovanov porazila. Cisár potom väčšinu Slovanov presídlil do [[Anatólia\|Anatólie]] a Grécko (hlavne Peloponéz) osídlil Grékmi z [[Anatólia\|Anatólie]], [[Sicília\|Sicílie]] a [[Calabria\|Calabrie]] aby tak bolo grécke obyvateľstvo posilnené. Malé slovanské etnikum sa však ukryté v horách udržalo až do [[15. storočie\|15. stor.]] Od [[stredovek]]u až do [[19. storočie\|19. stor.]] označovali Gréci Peloponéz menom ''Moreas''. Toto meno pochádza z gréckeho slova "moria" (moruša), lebo v byzantskej dobe sa tu vo veľkom pestovala moruša. Antické pomenovanie ''Peloponnisos'' sa zaužívalo až v [[20. storočie\|20. stor.]] Počas byzantskej doby boli najvýznamnejšie peloponézske mestá [[Patra]], [[Monemvasia]], [[Korint]] a hlavne [[Mystra]], blízko starovekej [[Sparta\|Sparty]]. V 13. stor. Peloponéz dobyli križiaci, keď v bitke pri Kundurských olivových hájoch porazili miestnych [[Gréci\|Grékov]]. Nastáva talianska vláda, hoci neskôr časť vnútrozemskej oblasti dobyla späť novovzniknutá [[Byzantská ríša]]. Počas tohto obdobia sa vytratil aj zvyšok Slovanov, ktorí boli utiahnutí v horách. Mnohí Gréci sa totiž utiahli do hôr, lebo sa odmietali podrobiť talianskemu [[Feudalizmus\|feudalizmu]] a tu prevýšili počet Slovanov s ktorými sa pomiešali. Naopak, Taliani mnohých Slovanov odviedli z hôr na roviny, kde sa tiež s väčšinovými Grékmi pomiešali. V 13.{{- -}}15. stor. na Peloponéz prenikajú kmene [[Arvaniti\|Arvanitov]], ktorí sa usadili na východe a na juhu polostrova. Arvaniti osídlili väčšinu kraja [[Argolida]] (okrem oblstí [[Epidauros\|Epidauria]], [[Nemea]], [[Argos]] a [[Nafplio\|Nafplia]]) a usadili sa aj v malých oblastiach v krajoch [[Mesénia]], [[Achája]] a [[Lakónia]]. Arvanítov na Peloponéz pozvali miestni vládcovia, aj grécki aj európski. Arvaníti si tu udržiavajú svoj jazyk dodnes. Časť arvanítskej oblasti Argolídi osídlili v r. 1921{{--}}1923 Gréci z Anatólie, počas výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Grécky satirik byzantskej doby, [[Mazaris]] uvádza, že Peloponéz obývajú hlavne ''Peloponézania'' (myslí tým Grékov), ďalej [[Lakónia\|Lakedaimónčania]] (myslí tým [[Cakóni\|Cakónskych Grékov]]), [[Ilýri]] (myslí tým [[Arvaniti\|Arvanitov]]) a [[Egypťania]] (Myslí tým [[Cigáni\|Cigáňov]]). V 15. stor. je polostrov definitívne podmanený [[Turci\|Turkami]]. Peloponéz hral snáď najvýznamnejšiu úlohu počas [[Grécka vojna za nezávislosť\|Gréckej vojny za nezávislosť]] v 19. stor. Práve tu, v achájskom kláštore Agia Lavra povstanie vypuklo a prebiehali tu viaceré boje proti [[Turci\|Turkom]]. Pôsobili tu najslávnejší generáli gréckej rebélie, [[Theodoros Kolokotronis]], [[Petros Mauromichalis]] či [[Papaflessas]]. Slávna bitka sa odohrala pri Dervenakií ([[Theodoros Kolokotronis]] tu porazil tureckú armádu Mahmuda Dramaliho Pašu) a pri meste [[Tripoli (Peloponéz)\|Tripoli]] kde Gréci zničili 1 300 tureckých vojakov s 300 mužmi a tak sa zároveň Peloponéz oslobodil. Grékov tu nakoniec porazila egyptská armáda Ibrahima Pašu v nerovnej bitke pri Maniaki, kde zomrel aj [[Papaflessas]]. V roku 1831 sa však Grécko definitívne oslobodilo spod tureckej nadvlády. Riadok 28: == Kultúra == [[Súbor:Tsamiko.jpg\|200px\|thumb\|right\|Tradičný tanec [[Tsamiko]]]] [[Súbor:Pelopones ethnic.JPG\|náhľad\|Etnická mapa Peloponézu z r. 1890, fialová farba{{--}}[[Gréci\|gréckohovoriace obyvateľstvo]], červená farba{{--}}[[Arvaniti]]]] Tradičná Peloponézska kultúra sa dá označiť ako vidiecka s bohatou kultúrou. Mnohé tradície tu pretrvávajú už od starovekých čias. Peloponézania (Moraites) majú veľmi radi hudbu a tance, ľudový nástroj je klarina (klarinet), ktorá nahradila pôvodné ľudové grécke nástroje ''flojera'' a ''zurna''. Piesne sú typické, v orientálnom tóne. Známe tance sú Tsamiko a Tsakonikos, ktorý tancujú [[Cakóni]]. Tento tanec sa vyvinul zo starovekého spartského bojového tanca. Tancuje sa aj tanec ''syrtos'', o ktorom je prvá zmienka už v 1. stor. Staroveký pôvod má tiež tanec ''Kalamatianos'' z mesta [[Kalamata]]. Peloponézania si ctia prírodu a staré tradície, preto tu stále môžeme vidieť silné pohanské tradície, ako uctievanie stromu platana, ktorý nesmie chýbať v strede dediny. Starodávne tradície môžeme vidieť aj vo veľkonočných slávnostiach. Práve mesto Tripoli je v Grécku najslávnejšie pre svoju veľkonočnú slávnosť. Peloponézania dorábajú kvalitné [[grécke víno]], najznámejšie pochádza z oblasti [[Nemea]] a [[Mandinia]]. Polostrov je typický aj pestovaním pomarančov a olív. Moderní Peloponézania sú potomkovia rôznych starogréckych kmeňov a [[Pelasgovia\|Pelasgov]] a Grékov, ktorí sem prišli medzi 7.{{--}}9. stor. hlavne zo [[Sicília\|Sicílie]] a [[Calábria\|Calábrie]]. Týto ďalej vstrebali zvyšok slovanského obyvateľstva a talianskych kolonistov. Na Peloponéze nájdeme aj [[Arvaniti\|Arvanitov]], ktorí si udržiavajú svoje tradície a tiež [[Cakóni\|Cakónskych Grékov]], ktorí hovoria špecifickým dórskym dialektom a ~~jedná sa~~ide o potomkov starovekých Sparťanov. Od Sparťanov-Lakedaimónčanov odvodzujú pôvod aj [[Manioti]]- – Gréci z polostrova [[Mani]], ktorí sú charakterizovaní svojou divokosťou a tým, že si uhájili nezávislosť počas tureckej nadvlády. == Iné projekty == Riadok 39: == Zdroje == * Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη {{Grécko}}

Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami