Malá Ázia: Rozdiel medzi revíziami

Dlhý je asi 1 000 [[kilometer{{km|km]]1000|m|w}}, rozloha je asi 500 000 [[štvorcový kilometer{{km2|km²]]500000|w}}. Vnútrozemie zaberajú staré náhorné roviny a kotliny Anatólskej plošiny dvíhajúce sa na východ s priemernou výškou 900 {{- 1 500 [[meter-}}{{m|1500|m]]|w}} (najvyší vrch je [[Erciyes Dağı]] -– 3 916 {{m|3916|m}}) a obklopené 2 reťazami mladých alpínskych vrás -– [[Pontské vrchy|Pontskými vrchmi]] -– na severe, ktorých najvyšší vrch má 3 937 {{m|3937|m}}, a [[Taurus (pohorie)|Taurusom]] na juhu (max. výška 3 734 {{m|3734|m}}). Tieto roviny a kotliny sa na východe zbiehajú do [[Arménska vysočina|Arménskej vysočiny]].

V Malej Ázií žili v staroveku mnoho národov. V rokoch 1500{{--}}1000 pred Kr. tu žili hlavne [[Chetiti]], ktorí tu vytvorili vyspelú [[Orient|orientálnuorient]]álnu kultúru. Neskôr sem prišli iné národy, pravdepodobne z [[Grécko|Grécka]], [[Frýgovia]], [[Lýdi]], [[Tráci]] a [[Kapadóčťania]]. Tieto národy však neboli gréckeho pôvodu. Z Malej Ázie pochádzajú pravdepodobne aj [[Kréta|krétski]] [[Minojci]]. V tomto období sa tu pravdepodobne na západe polostrova usadili aj [[Achájci|achajskí Gréci]], alebo im príbuzné protogrécke kmene, ku ktorým patrili aj starovekí [[Trója]]nia. Okolo 11. stor. pred Kr. sa na západe trvalo usadili [[Gréci]]. Boli to [[Aiolovia]] na severozápade, [[Íonovia]] v stredozápade a [[Dóri]] na juhozápade Anatólie. Títo [[Gréci]] nekôr kolonizovali aj celé severozápadné pobrežie ([[Ióni]]). Najvýznamnejšie grécke mestá západnej Anatólie boli [[Halikarnas]]os, [[Efez|Efesos]], [[Izmir|Smyrna]] a [[Milet]]os. Práve tu vznikla klasická [[grécka filozofia]]. Na juhu polostrova žili už od [[Mykénska kultúra|Mykénskej doby]] Pamfýlski Gréci, v [[Pamfýlia|Pamfýlií]]. Počas [[Veľká Grécka kolonizácia|Veľkej gréckej kolonizácie]] sa Gréci usadili vo všetkých severných a južných pobrežných oblastiach. Na severe, v kraji [[Pontos]] vznikli kolónie mesta [[Milét]], ako [[Trabzon|Trapezus]], [[Sinope]], [[Rize]], [[Kotyora]], [[Atény (Pontos)|Atény]] a mnohé ďalšie, menšie kolónie. Na juhu sa [[Gréci]] usadili v mestách [[Patara]], [[Xanthos]], [[Soloi]], [[Malos]] a [[Tarsos]]. Gréci sa dostávali do kontaktov so svojimis usedmi, predovšetkým s [[Lýdi|Lýdmi]] a [[Frýgovia|Frýgmi]], často si s nimi vymieňali kultúrne poznatky, ale aj bojovali. Lýdi vyplienili aj [[Izmir|Smyrnu]]. Gréci si z nich často robyli posmech, preto vznikla aj posmešná báj o kráľovi [[Midas]]ovi. V 6. stor. pred Kr. si celú Malú Áziu podmanili [[Peržania]]. Tým sa podarilo ovládnuť aj grécke oblasti, proti nim tu potom vzniklo povstanie [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]], ktoré ale bolo potlačené. [[Peržania]] museli uznať nezávislosť Grékov zo západnej Anatólie až potom, čo boli v [[Grécko|Grécku]] porazení. Definitívny koniec perzského panstva nastal až v 4. stor., kedy Perzskú ríšu zničil [[Alexander Veľký]]. Od tejto doby začína trvalý grécky vplyv na všetky oblasti Malej Ázie. Po smrti Alexandra Veľkého sa územie rozdelilo na viacero gréckych kráľovstiev, najvýznamnejšia bola [[Seleukovská ríša]], juh ovládala [[Ptolemaiovská ríša]], na západe sa presadilo [[Pergamos|Pergamské kráľovstvo]], významná bola aj [[Kapadócia|Kapadócka ríša]] a [[Pontos]]. Vo všetkých územiach, kde nebývali [[Gréci]] sa usadilo mnoho gréckych kolonistov, ako aj v nových mestách, tak na vidiku. Grécky vplyv a grécke obyvateľstvo bolo také veľké, že sa už do 1. stor. helenizovalo celé pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa s Grékmi pomiešalo a začalo rozprávať [[Gréčtina|grécky]]. V Anatólií vzniklo mnoho veľkých gréckym miest, Nikomedia, Nikaia, [[Antiochia]], [[Seleukeia]], [[Filadelfia]] a [[Kayseri|Mazaka]]. V tomto, hellenistickom období sa v strede Anatólie usadzujú [[Kelti]], ktorí splynuli s gréckym obyvateľstvom. Od tejto doby sa tento kraj nazýva [[Galatia]]. V 2. stor. sa postupne Malá Ázie stáva súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Pergamský kráľ Attalos odkázal Rímus svoju ríšu v závete. Rimania si podrobili aj Seleukovcov, generál [[Pompeius]] aj ostatné územia a [[Sulla]] zničil Pontské kráľovstvo. Slobodná ostala iba [[Kapadocia]], tá však bola ako vazalský štát Ríma. V 1. stor. si cisár [[Tiberius]] povolal kráľa Archelaa do [[Rím]]a a zbavil ho vlády. Od tejto doby je celé územie Anatólie súčasťou Rímskeho impéria.

V Rímskej ríši sa ešte zvýšil grécky vplyv v Malej Ázií. Úradným jazykom východu bola gréčtina. Územie bolo rozdelené na nasledujúce provincie: Asia, Bythinia et Pontus, Lycia et Pamphylia, Galatia, Cilicia, Cappadocia a Syria. V niektorých veľkých mestách sa usadili aj [[Taliani|italskí]] obchodníci. V prvých storočiach sem preniká [[Kresťanstvo|kresťanské učenie]] a práve Anatólia bola jedna z prvých územií, kde sa podarilo obrátiť obyvateľov na kresťanstvo. Boli tu však aj silné pohanské kulty, ako kult bohyne [[Kybála|Kybély]], veľkej matky bohov, alebo kult boha [[Mithra|Mithru]]. V rímskom období zažila Malá Ázia obdobie prosperity a patrila medzi najbohatšie územia ríše. V 3. stor. mnohé mestá Anatólie vyplienili [[Góti]] z [[Krym]]u. Na východe polostrova zvádzali Rimania boje s Peržanmi. Od roku 395 patrí Anatólia Východorímskej (Byzantskej) ríši.

V ranobyzantskom období sa tu upevnilo kresťanstvo. Územie bolo veľmi bohaté a aj preto ľákalo [[Peržania|Peržanov]] z východu, ktorý v 6. a 7. stor. dobyli a vyplienili mnohé územia aj bohatú [[Antiochia|Antiochiu]]. V 7. a 8. stor. Perziu ovládli [[Arabi]], ktorí potom útočili na Anatóliu. Väčšina miest bola zničená a jeho obyvateľstvo zmenilo spôsob života. Upustilo od rímskych tradícií a stiahlos a do opevnení. Byzancia však Arabov porazila a veľa miest sa spamätalo a prinavrátilo sa ku klasickej starovekej kultúre. Anatólia bola jedno z najvýznamnejších kultúrnych územií na svete. V tomto období sa hlavne na východe polostrova usadzujú [[Arméni]], ktorí žili spoločne s Grékmi bez akýchkoľvek konfliktov. V 7.{{--}}9. storstoročí tu boli usadzovaní aj [[Slovania]], ktorých cisíri odvážali z [[Grécko|Grécka]]. Slovania boli usadzovaní na východe Anatólie, tu slúžili v armáde, no neskôr splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Územie Malej Ázie bolo Byzanciou rozdelené na územné celky, thémy: Avydos, Opsikion, Thrakesion, Kibyraioton, Optimation, Vukellarion, Paflagonia, Armenakion, Chaldia, Koloneia, Sevasteia, Charsianon, Kappadokia, Lykandos, Melitini, Kilikia, Seleukeia a Anatolikon. Obyvatelia sa rozdelovali na [[Romaioi|Romaiov]] (teda [[Gréci|Grékov]]), [[Arméni|Arménov]] a žil tu aj kmeň [[Isauri|Isaurov]]. V roku 1071 sa tu pri Mantzikerte odohrala bitka medzi byzantským cisárom [[Romanos Diogenes|Romanom Diogenom]] a tureckým sultánom Alp Arslanom. Turci v tejto dobe začínajú prenikať do Malej Ázie. Byzancia v tejto bitke utrpela zdrvujúcu porážku, stratila Kapadóciu začali sme prenikať [[Turci]]. V 13. stor., Byzanciu zničili križiaci a na jej území vznikli viaceré štáty. Malo to aj pozitíva, lebo Turci sa stiahli zo západnej časti polostrova. Vznikli tu viaceré štáty. [[Bithýnia|Bithýniu]] ovládlo európske [[Latinské cisárstvo]], veľkú časť západnej Anatólie kontrolovalo grécke [[Nikajské cisárstvo]], na juhu vznikla Malá Arménia, stred ovládli Turci, mali tu [[Iokonská ríša|Ikonskú ríšu]], v ktorej však žili hlavne [[Gréci]], ktorí ju aj spravovali. Na severe, v [[Pontos|Ponte]] vznikol grécky štát, [[Trapezuntské cisárstvo]]. Grécke štáty Nikaia a [[Trabzon|Trapezus]] sa pokladali za nástupcu Byzancie. Niakjskému cisárstvu sa podarilo vyhnať Európanov z [[Istanbul|Konšantinopolu]] a znovuvytvoriť Byzantskú ríšu. Posledné panovnícke rody Angelovci, Dukasovci, Komnenovci a Paleologovci boli významné straé grécke rodiny z Anatólie. V 15. stor. však Osmanskí Turci opäť útočili a Byzancia im nedokázala účinne vzdorovať, preto si rýchlo podrobili celú Malú Áziu, v roku 1453 dobyli Konšatntinopol, čím zanikla Byzantská ríša. Posledné nezávislý štát bolo grécke Trapezuntské cisárstvo, ktoré Turci dobyli v roku 1461.

V Anatólií sa usadilo turecké obyvateľstvo, ktoré však nebolo vo väčšine ku pôvodnému gréckemu obyvateľstvu. Väčšina anatólskeho obyvateľstva sa islamizovala a teda aj poturčila, tak sa z Turkov stalo väčšinové obyvateľstvo. Po ustálení Tureckej moci sa situácia stabilizovala, síce kresťania žili v horších podmienkach. Kresťania sa udržali hlavne na pobrežných územiach a boli to [[Romaioi|Romaiovia]] ([[Gréci]]). [[Arméni]] žili hlavne v centrálnom územií. V západnej Anatólií tvorili Gréci väčšinu, aj kvôli tomu, že sem v 16.{{--}}17. stor. prišlo grécke obyvateľstvo hlavne z [[Grécke ostrovy|gréckych ostrovov]] a tak posilnili miestnu grécku populáciu. Väčšinu tvorili Gréci aj v [[Pontos|Ponte]], teda na severe Anatólie. Rozprávali [[Pontčina|pontskou gréčtinou]]. Gréci však žili aj v [[Kapadócia|Kapadócií]], tu tvorili menšinu. Na juhu Malej Ázie a v niektorých veľkých stredoanatólskych mestách sa Gréci tiež udržali, uchovali si svoje tradície a národnosť, ale začali rozprávať po turecky. Títo Gréci sa nazývajú [[Karamanlidi]]. Okrem Arménov a Grékov na východe polostrova žili aj [[Kurdi]] a [[Asýrčania]]. V 19. stor. tu boli ohlasi Grékov na [[Grécka vojna za nezávislosť|Grécku vojnu za nezávisloť]]. Turci však nedovolili povstať grékom v Anatólií, keď zabili gréckeho patriarchu v [[Istanbul|Konštantinopole]]. Po oslobodení [[Grécko|Grécka]] sem mnoho [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] odišlo.

Začiatkom 20. stor. žili v Malej Ázií moslimovia- – [[Turci]], menšiny tvorili kresťania- – [[Gréci]] v počte asi 1 500 000 a [[Arméni]], menšie menšiny boli Kurdi a Asýrčania. V roku 1919 grécke vojsko pod vedením premiéra [[Eleftherios Venizelos|Venizela]] ovládlo západnú Anatóliu s mestom Smyrna, ktorá bola kultúrnym centrom [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]]. V roku 1922 boli však Gréci porazení Ataturkom a vojsko sa stiahlo z Malej Ázie. V tomto období boli na Grékov, Arménov a Asýrčanov spravené viaceré genocídy, ktoré spáchal aj [[Mustafa Kemal Ataturk]]. V [[Pontos|Ponte]] bolo zabytých 350 000 Grékov, v [[Izmir|Smyrne]] okolo 50 000 Grékov a Arménov. Tieto genocídy Turecko dodnes popiera.