Ostrov Navassa: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:NavassaLighthouse.jpg|thumb|right|Fotografia navasského majáka z  roku 1999. V  pozadí je ubytovňa pre správcu majáka.]]

'''Navassa''' ([[angličtina|angl.]] ''Navassa Island'', [[francúzština|fran.]] ''La Navase'', [[haitská kreolčina|haitskou kreolčinou]] ''Lanavaz'') je malý neobývaný [[ostrov]] v  [[Karibské more|Karibskom mori]]. Leží {{km|56|m}} západne od [[Haiti]], {{km|136|m}} východne od [[Jamajka|Jamajky]] a {{km|163|m}} južne od juhovýchodného pobrežia [[Kuba|Kuby]].

Rozloha Navassy je asi {{km2|5.2}}. Ostrov je strategicky umiestnený {{km|160|m}} južne od americkej námornej základne [[Guantánamo]] na Kube a asi v štvrtine cesty z  Haiti na Jamajku. Dosahuje nadmorskú výšku {{m|77|m}} na bezmennom mieste {{m|100|m}} južne od majáka ({{m|400|m}}) od juhozápadného pobrežia a {{m|600|m}} východne od Lulu Bay. Na ostrove občas táboria haitskí rybári.

Okolo ostrova sa nachádzajú strmé biele útesy vysoké 9 až 15 metrov -– ostrov totiž tvorí zdvihnutá korálová a vápencová plošina. Ostrov nemá žiaden prístav, kotviť treba na mori.

V  roku [[1504]] uviazol [[Krištof Kolumbus]] na plytčine pri [[Jamajka|Jamajke]] a poslal niekoľko členov posádky na kánoe na [[Hispaniola|Hispaniolu]] po pomoc. Muži cestou narazili na ostrov, ale nenašli na ňom vodu. Pomenovali ho ''Navaza''. Ďalších 350 rokov sa mu moreplavci viac-menej vyhýbali.

V  roku [[1857]] vzniesol nárok na ostrov americký námorný kapitán [[Peter Duncan]] na základe Guano Island Actu vzhľadom na jeho zásoby [[guáno|guána]]. Tieto zásoby boli aktívne dobývané medzi rokmi [[1865]] a [[1898]]. [[Haiti]] protestovalo proti anexii a vznieslo vlastný nárok na ostrov, ale USA jeho nároky odmietli.

Ručné dobývanie guána v  úporných tropických horúčavách a za prísnych pravidiel vynucovaných bielymi dozorcami vyprovokovalo v  roku [[1889]] na ostrove vzburu. 5 dozorcov v  bojoch zahynulo. Vojnová loď Spojených štátov potom dopravila osemnásť vzbúrených robotníkov do [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]] k trom súdnym pojednávaniam pre obvinenie z  vraždy. Černošské bratstvo [[Rád galilejských rybárov]] zbieralo peniaze na obhajobu robotníkov pred federálnym súdom. Obhajoba bola založená na tom, že muži konali v  sebaobrane, a že navyše Spojené štáty nemajú nad ostrovom správnu jurisdikciu. V  októbri [[1890]] prípady dostal Najvyšší súd Spojených štátov, ktorý rozhodol, že podľa Guano Actu je jurisdikcia správna, a troch mužov odsúdil na  popravu na jar [[1891]]. Černošské cirkvi po celej krajine potom rozširovali petíciu, ktorú takisto podpísali bieli sudcovia zo spomenutých troch súdov nižšej inštancie; petícia bola odovzdaná prezidentovi [[Benjamin Harrison|Benjaminovi Harrisonovi]], ktorý zmenil rozsudky na odňatie slobody.

Ťažba guána potom na Navasse pokračovala v  obmedzenej miere. [[Španielsko-americká vojna]] donútila v  roku [[1898]] spoločnosť Phosphate Company vypratať ostrov a vyhlásiť bankrot; noví vlastníci miesto definitívne opustili po roku [[1901]].

Dôležitosť Navassy opäť vzrástla po otvorení [[Panamský prieplav|Panamského prieplavu]] v  roku [[1914]]. Lodná trasa z  amerického východného pobrežia do prieplavu viedla prielivom medzi Kubou a Haiti a Navassa, ktorá vždy predstavovala nebezpečenstvo pre lodivodov, potrebovala maják. Americká správa majáka tu v  roku [[1917]] postavila ''Navassa Island Light'', {{m|42|m}} vysokú vežu, {{m|120|m}} nad hladinou mora. Domov tu našiel správca s dvomi pomocníkmi, až v  roku [[1929]] bol inštalovaný automatický maják.

* [http://www.doi.gov/oia/Islandpages/navassapage.htm Navassa Island profile] -– [[Office of Insular Affairs|OIA]]

* [http://coastal.er.usgs.gov/navassa/ A photographic tour of Navassa Island] -– [[USGS]]

* [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/bq.html Navassa Island World Factbook entry] -– [[CIA]]