Charles Messier: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d spresnenie wikiodkazu |
d spresnenie wikiodkazu |
||
Riadok 26:
Delisle sa pomaly pripravoval na odchod do dôchodku, preto nabádal Messiera, aby sa pustil do svojho vlastného pozorovania. V priebehu ďalších pozorovaní objavil Messier svoju druhú hmlovinu [[Hviezdokopa M2|M2]] ([[11. september|11. septembra]] 1758). Tú však objavil už v roku [[1746]] astronóm [[Jean Dominique Maraldi]]. M2 nie je hmlovina, ale guľová hviezdokopa. [[6. jún]]a [[1761]] pozoroval Messier vzácny úkaz prechodu Venuše cez disk Slnka. V máji a júni [[1762]] pozoroval kométu 1762 Klinkenberg, v októbri [[1763]] objavil kométu nazvanú po ňom 1763 Messier a o rok neskôr objavil kométu 1764 Messier. V roku 1763 sa objavili správy, o možnom prijatí Messiera do Kráľovskej vedeckej akadémie (Académie Royale des Sciences), ale nestalo sa tak.
Tretím pozorovaným „hmlovinným“ objektom sa stala ďalšia guľová hviezdokopa [[Hviezdokopa M3|M3]], ktorú Messier objavil [[3. máj]]a [[1764]] [[v súhvezdie Poľovné psy|súhvezdí Poľovných psov]], čo ho podnietilo k systematickému skúmaniu oblohy, pri ktorom tieto hmlisté obláčiky vyhľadával. V priebehu ďalšieho roku objavil a skatalogizoval prvých 40 položiek svojho katalógu od M3 až po [[WNC4|M40]]. Pri zostavovaní použil katalóg [[Edmund Halley|Edmunda Halleya]], odkiaľ zobral 6 ním objavených objektov.
V tomto období si Messier aktívne dopisoval s inými významnými astronómami a akademikmi z [[Veľká Británia|Británie]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Rusko|Ruska]]. Okrem toho [[21. máj]]a 1764 bol Charles Messier vybratý ako člen Akadémie v [[Haarlem]]e ([[Holandsko]]) a [[6. december|6. decembra]] ho prijali do Kráľovskej spoločnosti v [[Londýn]]e ako zahraničného člena. Dostal tiež ocenenie od Akadémie v [[Auxerre]].
| |||