Verzia z 10:34, 28. jún 2011 upraviť 213.151.218.131 (diskusia) popis k obrázkom a ich doplnenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 04:57, 14. júl 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 17: }} '''Kiži''' (azbukou: Кижи) je [[ostrov]], ktorý leží v severnej časti [[Onežské jazero\|Onežského jazera]] v [[Karelsko\|Karelskej republike]] na území [[Rusko\|Ruskej federácie]]. Je {{km\|7 km\|m}} dlhý a {{km\|0,.5 km\|m}} široký. Obklopuje ho približne 5 000 iných ostrovov. Na Kiži sa nachádza múzeum ruskej drevenej architektúry, ktorého súčasťou sú drevené [[chrám]]y, domy a množstvo iných stavieb. Niektoré z nich boli na ostrov prevezené z iných miest. Traduje sa, že všetky stavby boli postavené pomocou jednej sekery (bez použitia iných nástrojov), ktorú potom majster hodil do jazera. V roku [[1990]] sa Kiži stal súčasťou [[Svetové dedičstvo\|Svetového dedičstva]] a dostal sa pod ochranu [[UNESCO]]. Riadok 26: Chrám bol postavený na mieste pôvodného chrámu, ktorý zhorel po údere blesku. Je to „letný chrám“, v zime sa nevykuruje a bohoslužby sa v ňom nekonajú. Je vysoký 37 metrov a zhotovený z [[borovica\|borovicového]] dreva podľa tradícií ruského tesárskeho remesla -– bez použitia [[kliniec\|klincov]] (okrem drevených [[šindeľ\|šindľov]], ktoré boli pripevnené drobnými klincami). Základom Preobraženského chrámu je osemhranná [[zrub]]ová konštrukcia, na ktorej sú umiestnené ďalšie dva o niečo menšie [[osemuholník]]ové zruby. Má 22 okrúhlych vežičiek, ktorých veľkosť sa mení v závislosti od podlažia, vďaka čomu má chrám osobitný dynamický vzhľad. Sú zakončené ~~"hlavami"~~„hlavami“ -– kupolovými strieškami cibuľovitého tvaru. Chrám nemá základy a je postavený na kamennom podklade. Iba pod západnou kaplnkou môžeme nájsť [[Základy (stavba)\|základ]]y z lomového kameňa spájaného [[vápno\|vápennou]] [[malta\|maltou]]. Riadok 51: V [[10. storočie\|10.]] – [[12. storočie\|12. storočí]] začali ostrov osídľovať obyvatelia [[Novgorod]]u. Kronikári sa však o tom prvýkrát zmieňujú až v roku [[1496]], keď bolo toto územie súčasťou [[Moskovská Rus\|Moskovského štátu]]. Vtedy bol ostrov Kiži centrom veľkého okruhu spájajúceho dediny susedných ostrovov a Onežského polostrova. Začiatkom [[17. storočie\|17. storočia]] tu bolo takýchto dedín viac ako 130. Na Kiži sa konali trhy, kde sa stretávali ľudia z okolitých dedín. V rokoch [[1694]] {{- -}}[[169]]5 bol Kiži dejiskom povstaní, počas ktorých roľníci protestovali proti núteným prácam na novootvorených metalurgických závodoch. Najväčšie povstanie sa odohralo v rokoch [[1769]] {{- -}}[[1771]]. Vtedy sa tu stretlo dve tisíc roľníkov nespokojných s ťažkými pracovnými podmienkami v Oloneckých banských závodoch. V Onežskej oblasti žilo veľa talentovaných tesárov, ktorí zanechali veľa pamiatok. Riadok 70: ==Externé odkazy== *[http://kizhi.karelia.ru/ oficiálna stránka múzea ]{{rus icon}}/{{eng icon}} {{Svetové dedičstvo - Rusko}}

Kiži: Rozdiel medzi revíziami