Vancouverov ostrov: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram
d (r2.7.1) (robot Pridal: tr:Vancouver Adası)
d (typo gram)
'''Vancouver Island''' je [[ostrov]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], pri juhozápadnom pobreží [[Kanada|kanadskej]] provincie [[Britská Kolumbia]], ktorej je súčasťou.
 
Ostrov má pretiahnutý tvar, je {{km|460 km|m}} dlhý a {{km|80 km|m}} široký. So svojimi 32 134 km²{{km2|32134}} je najväčším ostrovom na západnom pobreží [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], 42 najväčším ostrovom na svete, 11 najväčším a druhým najľudnatejším ostrovom v Kanade (po [[Montreal (ostrov)|ostrove Montreal]]). Je pomenovaný podľa [[Spojené kráľovstvo|anglického]] kapitána [[George Vancouver|Georgea Vancouvera]], dôstojníka v [[Royal Navy]], ktorý preskúmal severozápadné pobrežie Severnej Ameriky v období rokov 1791 až 1794.
 
Podľa sčítania ľudu v roku 2001 žilo na ostrove 656 312 obyvateľov, pre rok 2005 sa odhady pohybujú na úrovni 723 000 obyvateľov. Z nich o niečo menej ako jedna polovica - 326 000 žije v regióne [[Veľká Victoria]], ktorý je zoskupením 13 obcí v [[Regionálny okres Capital|regionálnom okrese Capital]]. Medzi ďalšie väčšie mestá na ostrove patrí [[Nanaimo (Britská Kolumbia)|Nanaimo]], [[Port Alberni (Britská Kolumbia)|Port Alberni]], [[Courtenay (Britská Kolumbia)|Courtenay]], [[Parksville (Britská Kolumbia)|Parksville]] a [[Campbell River (Britská Kolumbia)|Campbell River]]. Tieto mestá, s výnimkou Port Alberni, ležia pri juhovýchodnom pobreží ostrova u úžiny [[Strait of Georgia]].
Ostrov Vancouver sa tiahne od juhovýchodu k severozápadu. Od pevninskej časti Britskej Kolumbie je oddelený úžinami [[Strait of Georgia]], [[Johnstone Strait]] a [[Queen Charlotte Strait]]. Od [[Olympic (polostrov)|polostrova Olympic]] v štáte [[Washington (štát)|Washington]] je oddelený úžinou [[Juan De Fuca Strait]]. Západné pobrežie ostrova je veľmi členité s množstvom [[fjord]]ov a je pri ňom viac ostrovčekov ako pri východnom pobreží. Západná časť ostrova, ktorá je otvorená smerom ku [[Tichý oceán|Tichému oceánu]] je vlhkejšia a hornatejšia než východná časť. Horské pásma, ktoré sa tiahnu pozdĺž celého ostrova boli vymodelované pôsobením [[ľadovec|ľadovca]] a vody.
 
[[Súbor:Ghinde2.jpg|left|thumb|180px|''Golden Hinde'', najvyššianajvyšší horavrch na ostrove (2 198 m n. m.{{mnm|2198}})]]
[[Súbor:Vancouver Island NASA.png|thumb|''Ostrov Vancouver'', satelitná snímka]]
Hory dosahujú najvyšších výšok v centrálnej časti ostrova, najvyššou je [[Golden Hinde]] (2 198 m n. m.{{mnm|2198}}). Nachádza sa v najväčšom a najstaršom parku na ostrove, [[Starathcona Provincial Park]]. Golden Hinde patrí do malej skupiny hôr pokrytých snehom a ľadom. Najväčší ľadovec na ostrove je [[Comox Glacier]], leží v juhovýchodnej časti parku.
 
Západná časť ostrova, ktorá je otočená k Tichému oceánu je tvorená fjordami, zálivmi a úžinami. Centrálna východná časť má viac jazier. No [[Kennedy Lake]], najväčšie jazero na ostrove, leží pri západnom pobreží smerom na sever od osady [[Ucluelet (Britská Kolumbia)|Ucluelet]]. Jazerá na ostrove sú ľadovcového pôvodu. Na ostrove je hustá sieť riek.
 
Na podnebie ma veľký vplyv bezprostredná blízkosť oceánu, no niektoré oblasti na ostrove sa nachádzajú v zrážkovom tieni hôr. Rozloženie zrážok je veľmi premenlivé. Západné pobrežie je výrazne vlhkejšie než východné. Priemerná ročná hodnota zrážok sa pohybuje v rozmedzí 6 650 {{mm|6650|m}} u jazera [[Henderson Lake]] pri západnom pobreží (najvlhkejšie miesto v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]) až po 635 {{mm|635|m}} na juhovýchode vo [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victorii]], hlavnom meste provincie Britská Kolumbia, ležiacej v juhovýchodnej časti [[Saanich (polostrov)|polostrova Saanich]]. Najviac zrážok je na jeseň a v zime. Teplota je vyrovnaná na obidvoch pobrežiach. Zimy sú mierne a letá chladná, alebo mierne teplá, čo záleží od polohy. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10  °C. Sneh je v nižších polohách vzácny, ale bežný vo vyšších horských polohách.
[[Súbor:Strait of Georgia.jpg|left|thumb|180px|Úžina [[Strait of Georgia]]]]
Ostrov Vancouver leží v biotope dažďových pralesov mierneho pásma. V južnej a východnej časti ostrova sa nachádza [[douglaska tisolistá]], [[tuja riasnatá]], arbutus menziesii, garryov dub (známy aj ako oregonský biely dub), [[gaultéria indiánska]], [[mahónia cezmínolistá]] a rastliny rodu arctostaphylos. Táto časť ostrova je husto zaľudnená a slúži ako miesto k dovolenke a rekreácii.
[[Fauna]] na ostrove Vancouver je podobná tej na pevnine s niekoľkými zaujímavými výnimkami. Napríklad [[medveď grizzly]], [[urzon kanadský]], [[horská koza]], [[los európsky]], [[dikobraz]], [[kojot prériový]] a [[skunk]], ktorých výskyt je na pevnine častý, na ostrove Vancouver chýbajú.
 
Na ostrove žije jediná populácia [[Jeleň kanadský|jeleňa kanadského]] (Cervus canadensis roosevelti), známeho aj ako wapiti, v Kanade a endemický druh svišťa - [[svišť vancouverský]]. Rieky, jazerá a pobrežné oblasti sú preslávené svojimi [[pstruh]]mi a [[losos]]mi. Na ostrove je najväčšia koncentrácia výskytu [[Puma americká|pumy americkej]] v Severnej Amerike.
 
== Dejiny ostrova ==
 
[[Súbor:Spanish fort San Miguel at Nootka in 1793.jpg|right|thumb|180px|''Fort San Miguel'' v roku 1793]]
Ostrov bol podrobnejšie preskúmaný Španielmi v roku 1789 Estebanom José Martínezom, ktorý postavil [[Fort San Miguel]] na jednom z malých pobrežných ostrovčekov v úžine pri osade Yuquot. Je to jediné španielske sídlo na území, ktoré sa neskôr stalo súčasťou [[Kanada|Kanady]]. Španieli začali prepadávať anglické lode a obidva národy mali blízko k vyhláseniu vojny, no nezhody sa urovnali mierovou cestou dohodou [[Nootka Convention]] v roku 1792, v ktorej si obidva národy navzájom uznali svoje práva v oblasti. Na britské aktivity v oblasti dohliadal kapitán [[George Vancouver]], ktorý sa v minulosti plavil s kapitánom Jamesom Cookom na jeho výpravách a po ktorom je ostrov pomenovaný. Zatiaľ čo v súčasnosti poznáme ostrov pod jeho názvom ostrov Vancouver - Vancouver Island, pomenovaný po Georgeovi Vancouverovi, tento anglický prieskumník a moreplavec pôvodne nechcel tak veľký ostrov pomenovať iba po sebe. V jeho správe [[Britská admiralita|Britskej admiralite]] zo septembra 1792 kapitán Vancouver oznamuje, že by radšej chcel na počesť svojho stretnutia s [[Juan Francisco Quadra|Juanom Franciscom Quadrom]]
: "pomenovať nejaký prístav alebo ostrov po nás obidvoch na pamiatku nášho stretnutia a nadviazania priateľských vzťahov... (Vancouver predtým pohostil Quadru na jeho lodi) ... a keďže nenachádzam žiadne iné miesto vhodnejšie ako miesto nášho stretnutia, pomenovávam túto krajinu... ostrovom Quadru a Vancouvera (Island of Quadra and Vancouver)."
 
 
'''BC Ferries'''
* Tsawwassen, BC ({{km|38 km|m}} južne od Vancouveru) - Swartz Bay, BC ({{km|32 km|m}} na sever od Victorie)
:Doba plavby: 1 hodina 35 minút; 8 plavieb každý deň na jeseň, v zime a na jar a viacej v lete
 
* Tsawwassen, BC - Duke Point, BC ({{km|13 km|m}} na sever od Nanaimo)
:Doba plavby: 2 hodiny; 8 plavieb každý deň
 
* Horseshoe Bay, BC ({{km|20 km|m}} severozápadne od Vancouveru) - Departure Bay, BC ({{km|3 km|m}} severne od Nanaimo)
:Doba plavby: 1 hodina 35 minút; Plavba každé 2 hodiny s extra plavbami počas leta a prázdin
 
* Powell River, BC - Comox, BC
:Doba plavby: 1 hodina 20 minút; 4 plavby každý deň
 
* Anacortes, WA - Sidney, BC
:Doba plavby: 3 hodiny (bez zastávok na súostroví [[San Juan (súostrovie)|San Juan]])
 
'''Blackball Transport'''
* Port Angeles WA - Victoria BC
:Doba plavby: 1 hodina 30 minút; 1 alebo 2 plavby každý deň
 
 
'''Victoria Clipper'''
* Seattle, WA - Victoria, BC
:Doba plavby: 2 hodiny 45 minút; 1 až 3 plavby každý deň
 
'''Victoria Express'''
* Port Angeles, WA - Victoria, BC (funguje od mája do septembra)
:Doba plavby: 1 hodina
 
'''Victoria San Juan Cruises'''
* Bellingham, WA - Victoria, BC (funguje od mája do októbra)
:Doba plavby: 3 hodiny; 1 plavba každý deň
 
=== Železničná doprava ===
Na ostrove Vancouver ostali dve hlavné železnice.
Southern Railway of Vancouver Island, ktorá prevzala kontrolu nad železnicou [[Esquimalt and Nanaimo Railway]] od Rail America v júli 2006, ponúka prepravu nákladu na trase Victoria - Courtenay. Trasa Port Alberni je mimo prevádzku od konca roku 2001. SVI tiež prepravuje cestujúcich na základe zmluvy s [[VIA Rail Canada]].
Western Forest Products prevádzkuje poslednú železnicu využívanú na ťažbu dreva v Kanade. Jej trasa vedie z mesta Woss do Beaver Cove na severnom konci ostrova. Bývalá trasa [[Kanadská národná železnica|Kanadskej národnej železnice]], ktorá viedla z Victorie do Cowichan Valley bola opustená koncom 80. a začiatkom 90. rokov a jej dva úseky medzi mestom Victoria a Sooke a Shawnigan Lake a Lake Cowichan slúžia v súčasnosti ako viacúčelová trať. Múzeum [[BC Forest Museum]] má úzkorozchodovú železnicu, ktorá obieha okolo parku a železnica Alberni Pacific Railway ponúka počas leta svoje služby z obnovenej železničnej stanice E&N Railway v [[Port Alberni (Britská Kolumbia)|Port Alberni]] do McLean's Mill na bývalej trati železnice E&N Railway.
 
72 158

úprav