Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram, replaced: 30 m → {{m|30|m}} (2), viacmenej → viac-menej, replaced:   →   (2)
d (r2.6.5) (robot Pridal: be-x-old:Кракатаў)
d (typo gram, replaced: 30 m → {{m|30|m}} (2), viacmenej → viac-menej, replaced:   →   (2))
Erupcii predchádzali početné [[zemetrasenie|zemetrasenia]] počas niekoľkých rokov pred výbuchom. [[20. máj]]a [[1883]] začal kráter Perboewatan chrliť {{km|6|m}} vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti {{km|160|m}} v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.
 
Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viacmenejviac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky {{km|27|m}}. Lode vo vzdialenosti {{km|20|m}} zaznamenali spád silnej vrstvy popola a [[pemza|pemzy]].
 
[[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou {{m|30 |m}}, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius|Mauríciu]] a v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom {{km|60|m}}. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a {{m|250 |m}} hlboká kaldera.
 
== Neskoršie erupcie ==
V roku [[1927]] sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov - Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.
 
== Následky ==
Sila erupcie bola vyrátaná na 13  000 násobok výbuchu jadrovej bomby v [[Hirošima|Hirošime]]. Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári - horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej.
 
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3|20|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
 
Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2  °C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]].
 
== Iné projekty ==
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.volcano.si.edu/world/volcano.cfm?vnum=0602-00= www.volcano.si.edu] - ostrov Krakatoa na Global Volcanism Program {{eng_icon}}
* [http://www.geology.sdsu.edu/how_volcanoes_work/Krakatau.html Geology.sdsu.edu] - stránky o Krakatau na San Diego State University {{eng icon}}
* [http://vulcan.wr.usgs.gov/Volcanoes/Indonesia/description_krakatau_1883_eruption.html vulcan.wr.usgs.gov] - erupcia z toku 1883 {{eng icon}}
 
[[Kategória:Ostrovy Indonézie]]
 
{{Link FA|fr}}
 
[[ar:كراكاتوا]]
[[be:Кракатаў]]
74 480

úprav