Bitka pri Lipanoch: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
fix |
gramatika |
||
Riadok 13:
|velitel1= [[Diviš Bořek z Miletínka]]
|velitel2= [[Ondřej Keřský]]<br />[[Jan Čapek ze Sán]]
|sila1= okolo 12
|sila2= asi 10 000 [[pechota|pešiakov]]<br />700 [[jazdectvo|jazdcov]]
|straty1=asi 200 mužov
Riadok 29:
Diviš Bořek z Miletínka rozdelil svoju [[jazda|jazdu]] na dve časti. Jednu skryl v dolinke neďaleko vozovej hradby nepriateľa a druhú poslal do útoku. Ten samozrejme nemohol uspieť a nikoho neprekvapilo, že už po prvých salvách a mŕtvych sa provokujúca jazda zastavila a dala sa na ústup, či skôr útek.
A v tej chvíli sa Prokop Holý a Jan Čapek ze Sán dopustili osudnej chyby. Pri pohľade na utekajúceho nepriateľa si „Boží bojovníci“ spomenuli na predchádzajúce ľahké víťazstvá nad [[krížová výprava|krížovými výpravami]] a na svojich [[spanilá jazda|spanilých jazdách]], ktoré im [[Boh]] "daroval" a otvorili vozovú hradbu, aby aj teraz znovu zničili dezorganizovanú a demoralizovanú jazdu nepriateľa. Umiernení počkali, až bude Jan Čapek zo Sán dosť ďaleko od hradby a všetci budú zaujatí sledovaním rodiaceho sa masakru, a potom ich skrytý oddiel zaútočil. Nebol dosť silný, aby dobyl vozovú hradbu a zničil nepriateľa, ale na to, aby splnil svoju úlohu a udržal nepriateľskú hradbu
Skúsený veliteľ nezaváhal. Dobre videl zúfalé signály, ktorými ho volal na pomoc Prokop Holý, ktorý zostal s pechotou pri vozoch. Ale aj jemu muselo byť jasné, že je neskoro. Hradbu sa nepodarí uzavrieť a dokonca aj prostí vojaci poznali základné pravidlo, ktoré za celú dobu existencie husitskej vojnovej taktiky nikdy nesklamalo: ak padne vozová hradba, je bitka stratená. A Ján Čapek zo Sán mal povinnosť k svojim mužom. Ak nemohol zachrániť [[pechota|pechotu]], ešte tu bola jazda okolo neho a nedobytné mesto [[Kolín]] neďaleko. Jeho útek z bojiska mu od prohusitsky orientovaných historikov
Bitka sa skončila masakrom, kedy víťazi zlikvidovali
Roku [[1881]] bola na návrší pri Lipanoch postavená pamätná mohyla.
|