Reaktívny motor: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 7:
Prvým reaktívnym motorom s princípom využitia reakčných síl vytekajúcich plynov, bola plynová reakčná guľa [[Herón z Alexandrie|Herona Alexandrijského]], ktorú zostrojil v roku 120 pred naším letopočtom. Zdrojom energie bolo ohnisko na tuhé palivo s kotlom na ohrev vody. Reakčným plynom bola vodná para privádzaná do gule z ktorej dvomi tangenciálne smerovanými tryskami unikala a spôsobila jej roztočenie.
Novodobé tryskové motory začali vznikať na základe čínskeho vynálezu
V 17. až 18. storočí sa dostáva raketová výzbroj do pozornosti väčšiny európskych armád. Najväčšie úspechy dosahujú ruské, anglické, francúzske a nemecké vojská. Rakety sa používali ako jednoduchá náhrada delostrelectva. Nekvalitné prevedenie rakiet, nespoľahlivosť pohonnej zmesi a slabé parametre rakiet, spolu so skvalitnením delostrelectva priniesli zánik týmto pokusom.
Riadok 13:
V 19. storočí bolo veľa pokusov o skonštruovanie reaktívneho motora na pohyb vzducholodí balónov a iných dopravných prostriedkov, avšak neboli vypracované dostatočné teoretické princípy a technologický pokrok na realizáciu takéhoto diela.
Prvé teoretické základy pre realizáciu reaktívnych motorov položil v roku 1903 [[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij]], v knihe
V období medzi svetovými vojnami najväčšiu pozornosť a vývoju v oblasti reaktívneho pohonu, venovali výskumníci v Nemecku, USA a Rusku.
V Nemecku po skúškach s prachovými raketovými motormi sa konštruktéri pustili do skúšok kvapalinových raketových motorov. Prvú úspešnú skúšku vykonali v roku 1925 na motore, namontovanom na automobile [[Opel]]. Dňa 23.5.1928 vnuk zakladateľa Fritz von Opel dosiahol na voze RAK2 rýchlosť
V USA venoval výskumu raketovej techniky najviac úsilia [[Robert H. Goddard]], ktorý po neúspešných pokusoch s prachovými raketovými motormi, skonštruoval raketu na kvapalné pohonné hmoty. Dňa 16.3.1926 pri skúške tejto rakety raketa letela 2,5 s a dosiahla výšku 12,5 metra.
Riadok 23:
V Rusku sa vývoju rakiet venovali žiaci p. Ciolkovského. Najznámejší boli [[Sergej Pavlovič Koroľov]] a [[Valentin Petrovič Gluškov]].
Najväčší rozmach dosiahol vývoj reaktívnych motorov cez druhú svetovú vojnu. V tom čase boli dosiahnuté obrovské pokroky pri vývoji žiarupevných ocelí, kompresorov pre motory, turbín a iných komponentov nutných pre konštrukciu reaktívnych motorov. Boli skonštruované moderné raketové motory [[Walter]] pre balistickú strelu [[
Na základe nemeckých výskumov a vývoja po 2. Svetovej vojne a najmä v 50-tych rokoch 20 storočia boli zahájené preteky v dosiahnutiu vesmíru ako aj v zbrojení. Boli vyvíjané novšie a kvalitnejšie materiály. Vďaka tomu sa dostali reaktívne motory z vojenskej techniky postupne do civilného života. Dnes je reaktívny motor základom pohonu väčšiny lietadiel. Modifikácie reaktívnych pohonov s rôznymi zdrojmi energie sú bežne používané v kozmickej technike. Každý rok pribúdajú štáty z vlastným kozmickým programom.
V súčasnosti sú ako najmodernejšie reaktívne motory považované [[scramjet]], jedná sa o náporový motor s nadzvukovým vnútorným prúdením, [[ión|iónové]] [[raketový motor|raketové motory]] - pracujú s vysoko tepelnými plynmi a [[laser|laserové]] reaktívne motory
== Základné typy ==
* [[Raketový motor]]
* [[Prúdový motor]]
** [[TKPM|Turbokompresorový (turbínový) prúdový motor]] (jednoprúdový
** [[Náporový motor]]
*** klasický (RAMJET)
*** s nadzvukovým horením (SCRAMJET)
*** [[Pulzačný motor]]
** [[Hydroreaktivny motor]]
* [[Iónový motor]]
Najčastejším reprezentantom reaktívnych motorov sú prúdové, alebo raketové motory. Pracovnou látkou motora však nemusia byť iba spaliny.
=== Raketový motor ===
Reaktívny raketový motor urýchľuje hmotu, ktorú si vezie na palube, pričom na jej urýchľovanie používa chemickú energiu. Vďaka tomu, že urýchľovanú hmotu si nesie na palube, je schopný funkcie aj vo vzduchoprázdne (vákuu) kozmického priestoru. Urýchľovaná hmota slúži zároveň aj ako zdroj chemickej energie
=== Prúdový motor ===
| |||