Rómaioi: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
wikilinky
Riadok 1:
{{na revíziu}}
'''Rómaioi''' ([[Gréčtina|gr.]] Ρωμαίοι - doslova Rimania) alebo '''Rómioi''' (gr. Ρωμιοί) alebo po slovensky zriedkavo '''Romaiovia''' je grécky názov obyvateľov Východorímskej/[[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] používaný (v tomto zmysle) od [[4. storočie|4. stor.]] do zániku Byzantskej ríše. Po zániku Byzantskej ríše sa do začiatku [[19. storočie|19. storočia]] týmto menom označovali najmä grécky hovoriaci ortodoxní kresťania, pričom sa toto označenie zriedkavo v [[Grécko|Grécku]] používa aj dnes.
 
== Vývoj ==
Pôvod výrazu siaha do 3 stor. po Kr., kedy v roku 212 vydal rímsky cisár [[Caracalla]] tzv. ''Constitutio Antoniniana'', čím poskytol rímske občianstvo všetkým slobodným obyvateľom [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Tak sa zároveň každý v ríši mohol nazývať Rimanom, po grécky Romaios/Romios.
 
V 4 stor. sa u Grékov postupne prestáva používať ich staré meno Heléni (Έλληνες, Hellénes), ktoré teraz neoznačovalo príslušníka národa, ale jednoducho človeka, ktorý nie je kresťan, pohana. Tak sa teda z Helénov stali Rimania. V r. [[395]] sa [[Rímska ríša]] rozdelila na východnú a západnú, pričom vo východnej časti sa presadil grécky národ a stala sa z nej grécka ríša. Obyvatelia Byzantskej ríše sa však stále nazývali Romaioi (Rimania).
 
V [[12. storočie|12 stor.]] sa postupne objavuje snaha o zavedenie mena Heléni a oživuje sa grécky nacionalizmus. Nástupom dynastie Palaiologovcov sa obyvateľstvu Byzantskej ríše predostrie že sú potomkovia antických Helénov (Grékov) a slovo Riman sa používalo iba ako úradné označenie občana. Túto renesanciu gréckeho národa podporovali aj učenci tých čias, ako filozof Georgios Gemisthos Plithon či spisovateľ Laonikos Chalkokondilis.
 
Pádom Byzancie a začlenením Grékov do Osmanskej ríše sa však tento patriotizmus postupne vytráca a vracia sa k označeniu Romaios ako k národnému označeniu grécky hovoriacich ortodoxných kresťanov. Romaiskú identitu udržiavali ortodoxní kňazi, keď podporovali grécke školy a cirkevné správy v ríši. V [[17. storočie|17. stor.]] sa však opäť začína prebúdzať helenizmus a opäť sa vyzdvihuje kultúra antických Grékov, predkov Romaiov. Tento šíriaci sa nacionalizmus vyvrcholí v 19 stor. do Gréckej vojny za nezávislosť, kedy Romaiovia porazia [[Turci|Turkov]], pričom sa tu stretávajú s pozitívnymi ohlasmi Európanov, filhelénov, ktorí ďalej podporujú Romaiov, aby sa znovu označili ako Heléni (Gréci). Tak v roku [[1830]] vzniká Helénsky štát (Grécko), pričom sa upevnil grécky patriotizmus, odmietlo sa označenie Romaios a znovu sa začal používať termín Έλληνας (Éllinas, Hellén).
 
==Zdroje==