Gulag (1930 – 1960): Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Belomorkanal.png|thumb|rightnáhľad|Väzni pri stavbe Bielomorsko-baltského kanálu]]

'''Gulag''', presnejšie '''GULAG''', ({{V jazyku|rus|ГУЛаг/ГУЛAГ}}) je skratka počiatočných názvov (pozri nižšie) [[Sovietsky zväz|sovietskej]] organizácie zodpovednej za správu (hlavných) pracovných trestaneckých [[tábor]]ov v [[ZSSR]], ktorá existovala v rokoch [[1930]] - [[1960]]; zároveň prenesene označenie pre zariadenia (tábory) a systém pod jej správou.

* [[1930]] - [[1933]]: ''Glavnoje upravlenije lagerjami OGPU'' - GULAG (Hlavná správa táborov OGPU)

* [[1934]] - [[1938]]: ''Glavnoje upravlenije lagerej, trudovych poselenij i mest zakľučenija NKVD SSSR'' - GULAG (Hlavná správa táborov, pracovných osád a miest väzby [[NKVD]] [[ZSSR]])

* [[1939]] - [[1956]]: ''Glavnoje upravlenije ispraviteľno-trudovych lagerej i kolonij ...'' (za bodky treba doplniť meniaci sa názov ministerstva) - (?)GULAG (Hlavná správa nápravno-pracovnách táborov a kolónií ...)

* [[1956]] - [[1958]]: ''Glavnoje upravlenije ispraviteľno-trudovych kolonij MVD SSSR'' - GUITK (Hlavná správa nápravno-pracovných kolónií MVD ZSSR)

Pracovné trestanecké tábory existovali v Rusku už pred nástupom boľševikov k moci, ale nepomerne väčší rozmer (počtom väzňov) nadobudli až od roku [[1929]] s vrcholom okolo roku [[1950]]. Veľké množstvo sovietskych občanov bolo odsúdených na nútené práce v gulagoch najmä počas vlády [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]], ich počet neskôr počas vlády [[Georgij Malenkov|Georija Malenkova]], [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]] a ďalších postupne klesal. V období po Stalinovej smrti ([[1953]]) do [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu komunistickej strany]] bola väčšina bezdôvodne odsúdených politických väzňov z pracovných táborov prepustená. Tábory ďalej fungovali ako klasické trestanecké kolónie. Politickí väzni ako takí v krajine ďalej existovali a mnohí boli boli naďalej nemilosrdne prenasledovaní, masové zatýkanie a fyzická likvidácia neopodstatnene zatknutých osôb však po smrti Stalina stratila svoj brutálny charakter.

Úmrtnosť väzňov v gulagoch v rokoch [[1934]] - [[1940|40]] bola 4-6 krát vyššia ako priemerná úmrtnosť v Sovietskom zväze. Podľa odhadov zomrelo v rokoch [[1930]] - [[1953]] v gulagoch asi 1,76 milióna väzňov, asi polovica z nich počas prvých 3 rokov [[veľká vlastenecká vojna|nemeckého vpádu]] do krajiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

*v rokoch [[1937]] - [[1953]] - 17 miliónov osôb

*v rokoch [[1929]] - [[1953]] - 21,6 milióna osôb

*v rokoch [[1935]] - [[1941]] - 19,8 milióna osôb

Na rozdiel od nemeckých [[Nacistické vyhladzovacie tábory|vyhladzovacích táborov]] gulag predstavoval skôr tábory, kde boli väzni [[nútená práca|nútení pracovať]], avšak podmienky boli v rôznych oblastiach odlišné a niektoré pracovné tábory predstavovali skutočné tábory smrti, kde zomierala veľká časť väzňov. Vysoká úmrtnosť bola spôsobená najmä v dôsledku chorôb, často v spojení s odoprením [[lekárska starostlivosť|lekárskej starostlivosti]], [[hlad]]u a nevhodných [[bezpečnosť pri práci|pracovných podmienok]]. Väzni v táboroch museli nezriedka pracovať až 16 hodín denne či dokonca viac s minimom [[jedlo|stravy]], bez vhodného [[náradie|náradia]], bez skúseností a za daných podmienok s nesplniteľnými [[norma]]mi. Kto normu nesplnil, často nedostal svoj prídel jedla prípadne mu bol prídel zmenšený. Dozorcovia smeli s väzňami jednať svojvoľne (jedinou podmienkou bolo, aby výrazne neklesla produkcia). Často sa pracovalo v [[mráz|mraze]] bez patričného [[oblečenie|oblečenia]]. Vo väčšine táborov nebola úmrtnosť väzňov výrazná, tragédiou mnohých neodôvodnene odsúdených však bolo, že ako inteligencia neboli zvyknutízvyknutá na namáhavú fyzickú prácu a systému táborov postupne podľahli. Hlavnou úlohou gulagu bola ťažba [[surovina|surovín]] a stavba náročných projektov, ako bol napr. [[Bielomorsko-baltský kanál]].

* [[Fedor Ivanovič Eichmans|F. I. Eichmans]] (apríl — jún [[1930]])

* [[Laza Iosifovič Kogan|L. I. Kogan]] (do [[9. jún]]a [[1932]])

* [[Matvej Bavidovič Berman|M. D. Berman]] (do [[16. august]]a [[1937]])<ref name="petrovskorkin">{{Citácia elektronického dokumentu

* [[Izraiľ Izrailevič Ilner|I. I. Ilner]] (do [[16. november|16. novembra]] [[1938]])<ref name="petrovskorkin"/>

* [[Gleb Vasilievič Filaretov|G. V. Filaretov]] (do [[18. február]]a [[1939]])<ref name="petrovskorkin"/>

* [[Vasilij Vasilievič Černyšov|V. V. Černyšov]] (do [[26. február]]a [[1941]])<ref name="petrovskorkin"/>

* [[Viktor Grigorievič Nesedkin|V. G. Nesedkin]] (do [[2. september|2. septembra]] [[1947]])

* [[Georgij Prokopievič Dobrynin|G. P. Dobrynin]] (do [[31. január]]a [[1951]])

* [[Ivan Ivanovič Dolgich|I. I. Dolgich]] (do [[5. október|5. októbra]] [[1954]])

* [[Sergej Jegorovič Jegorov|S. J. Jegorov]] (do [[4. apríl]]a [[1956]])

* P. N. Bakin (do [[6. máj]]a [[1958]])

* M. N. Cholodkov (do [[13. jún]]a [[1960]])