Stará Pazova: Rozdiel medzi revíziami

malé opravy
d (Odkaz na súbor 41970487.jpg bol odstránený, pretože ho Jcb na Commons zmazal.)
(malé opravy)
{{bezzdroja}}
 
'''Stara Pazova''' je mesto v [[Srbsko]]om území [[Vojvodina]], ktoré leží 30 km severnejšie od hlavného mesta Srbska [[Belehrad]]u a 40 km južnejšie od hlavného mesta Vojvodiny [[Nový Sad]] v oblasti [[Sriem]]/Srem.
 
Založené bolo ešte počas Rakúsko-Uhorskej monarchie v 16 - 17. storočí na tzv „Šanac-Pazuha“ - teda, v „pazuche“ riek [[Sáva|Sávy]] a [[Dunaj]]a ako hraničiarska osada. Ako sídlisko sa prvýkrát spomína už roku [[1716]]. Toto sídlisko malo len dočasný charakter, lebo sa neskôr obnovilo na tzv. Srbskom kraji, východne od dnešného Srbského pravoslávneho kostola[[chrám]]u. Rozhodujúci vplyv na plánovitú výstavbu Starej Pazovy malo organizačné upevňovanie tzv. Vojenskej hranice v Srieme ustanovenej v rokoch 1701-2 na ochranu proti Turkom. Najprv ju osídľovali Srbi z Liky, hlavne z kraja okolo Korenice, Bunića a Debelog Brda.
 
Veľké priestranstvá úrodnej zeme a dobré sociálne pomery, ktoré vládli vo Vojenskej hranici, teda i v Starej Pazove, prilákali Slovákov z feudálnej Báčky. Títo prišli z dediny [[Selenča]] a začali sa tu osadzovať v rokoch [[1770]]-[[1775]]. Ubytovali sa tu západne od Srbského pravoslávneho kostolachrámu. Húfnym príchodom slovenských prisťahovalcov, počtom asi 1300 duší, hlavne zo slovenských krajov: Zvolen, Banská Bystrica a Turčiansky Svätý Martin, Stará Pazova nadobudla prevažne slovenský ráz.
 
Veľké priestranstvá úrodnej zeme a dobré sociálne pomery, ktoré vládli vo Vojenskej hranici, teda i v Starej Pazove, prilákali Slovákov z feudálnej Báčky. Títo prišli z dediny [[Selenča]] a začali sa tu osadzovať v rokoch [[1770]]-[[1775]]. Ubytovali sa tu západne od Srbského pravoslávneho kostola. Húfnym príchodom slovenských prisťahovalcov, počtom asi 1300 duší, hlavne zo slovenských krajov: Zvolen, Banská Bystrica a Turčiansky Svätý Martin, Stará Pazova nadobudla prevažne slovenský ráz.
Stará Pazova mala výlučne dedinský charakter po rok [[1883]]. Odvtedy sa vďaka svojej mimoriadne zemepisnej polohe stala vojensko-administratívnym sídlom kompánie (stotiny) a kapitána Vojenskej hranice až do zrušenia tejto inštitúcie roku [[1871]]. Začiatok druhého búrlivého rozvoja označil príchod prvého vlaku na novoutvorenej trati do Zemúnu roku 1883. V tejto fáze svojho vývoja, ktorá sa končí pádom Rakúsko-Uhorskej monarchie roku 1918, Stará Pazova sa stala sídlom okresnej správy. Čoskoro sa stala aj vynikajúcim obchodno-remeselníckym centrom nielen Sriemu ale aj širšie.
 
Prvým najväčším sviatkom evanjelických Slovákov v Starej Pazove sú Vianoce (''Kračúm'') a druhým je Veľká noc (''Velká noc''). Vianoce voľakedy bývali biele-zasnežené, a na Veľkú noc sa už prebúdzala jar, tráva sa zelenala, ovocné stromy začínali kvitnúť a s nimi aj prvé jarné kvety :
-sňahulienka (''snežienka''), fajouka (''fialka''),púpava, gombíčke, ale aj cintľoch (''hyacint''), králike (''narcis''), cárska koruna... Deti mali podobne radosti i z Vianoc i z Velkej noci.
 
Týžden pred ''Velkou nocou'' je ''Kvetná nedeľa''. Na ''Kvetnú nedeľu'' chodili v Starej Pazove ''paňičke''. S ''paňičkáma'' obyčajne chodili dievčatá predškolského alebo mladšieho školského veku. ''Paňička'' bolo dievča oblečene ako mladá nevesta,v sukňach (v slovenskom pazovskom kroji), s ''pártou'' (s vencom) na hlave. Sám zvyk bol tiež rovnako pomenovaný-paňičke. Vopred sa vedelo, kto pôjde s ''paňičkama''. Najčastejšie chodili tri dievčatá, no mohlo ich byť i viacej. Dakedy v skupine bol i chlapček, v slovenskom kroji-vo vyšívanej košeli s ''kalapčokom'' na hlave. Jedno z dievčat tancovalo z ''paňičkou'' a druhé nieslo ''céger'' (košík) alebo pletenú tašňu (tašku), do ktorej im všade dávali čerstvé vajíčka. Ked v skupine bol chlapec, jeho úlohou bol niest košík. ''Paňičkam'' niekto daval i ''dinárike'' (drobný peňaz, najčastejšie kovový). ''Paňičke'' tancovali ''na dva kroke'' a pritom si spievali.
 
Anonymný používateľ