Stará Pazova: Rozdiel medzi revíziami

wikilinky
(malé opravy)
(wikilinky)
'''Stara Pazova''' je mesto v [[Srbsko]]om území [[Vojvodina]], ktoré leží 30 km severnejšie od hlavného mesta Srbska [[Belehrad]]u a 40 km južnejšie od hlavného mesta Vojvodiny [[Nový Sad]] v oblasti [[Sriem]]/Srem.
 
Založené bolo ešte počas Rakúsko-Uhorskej monarchie v 16. - 17. storočí na tzv „Šanac-Pazuha“ - teda, v „pazuche“ riek [[Sáva|Sávy]] a [[Dunaj]]a ako hraničiarska osada. Ako sídlisko sa prvýkrát spomína už roku [[1716]]. Toto sídlisko malo len dočasný charakter, lebo sa neskôr obnovilo na tzv. Srbskom kraji, východne od dnešného Srbského pravoslávneho [[chrám]]u. Rozhodujúci vplyv na plánovitú výstavbu Starej Pazovy malo organizačné upevňovanie tzv. Vojenskej hranice v Srieme ustanovenej v rokoch 1701-2 na ochranu proti [[Turci|Turkom]]. Najprv ju osídľovali [[Srbi]] z Liky, hlavne z kraja okolo Korenice, Bunića a Debelog Brda.
 
Veľké priestranstvá úrodnej zeme a dobré sociálne pomery, ktoré vládli vo Vojenskej hranici, teda i v Starej Pazove, prilákali [[Slováci|Slovákov]] z feudálnej Báčky. Títo prišli z dediny [[Selenča]] a začali sa tu osadzovať v rokoch [[1770]]-[[1775]]. Ubytovali sa tu západne od Srbského [[Pravoslávna cirkev|pravoslávneho]] chrámu. Húfnym príchodom slovenských prisťahovalcov, počtom asi 1300 duší, hlavne zo slovenských krajov: [[Zvolen]], [[Banská Bystrica]] a [[Turčiansky Svätý Martin]], Stará Pazova nadobudla prevažne slovenský ráz.
 
Stará Pazova mala výlučne dedinský charakter po rok [[1883]]. Odvtedy sa vďaka svojej mimoriadne zemepisnej polohe stala vojensko-administratívnym sídlom kompánie (stotiny) a kapitána Vojenskej hranice až do zrušenia tejto inštitúcie roku [[1871]]. Začiatok druhého búrlivého rozvoja označil príchod prvého vlaku na novoutvorenej trati do Zemúnu roku 1883. V tejto fáze svojho vývoja, ktorá sa končí pádom Rakúsko-Uhorskej monarchie roku 1918, Stará Pazova sa stala sídlom okresnej správy. Čoskoro sa stala aj vynikajúcim obchodno-remeselníckym centrom nielen Sriemu ale aj širšie.
 
== Vznik a vývoj ==
Na dnešnú štruktúru obyvateľstva Starej Pazovy, na jej svojráznosť a dejiny priamo vplývali vyznamné medzinárodné udalosti, najmä tie z druhej polovice 18. storočia. Po porážke Turkov pri [[Viedeň|Viedni]] roku 1683 a po podpísani Karlovského mieru roku 1699 celé Uhorsko a najmä Dolná zem, dnešná Vojvodina, boli oslobodené spod tureckého jarma. Turci odišli a tieto kraje zostali takmer nezaľudnené. Viedenská vláda hneď po odchode Turkov začala tieto kraje osídľovať, predovšetkým z vojensko-hospodárskych pohnútok. Osídľovaním vytvárala pevný obranný systém proti prípadnému tureckému vpádu do týchto priestranstiev, a aj popritom, že na týchto priestranstvách pôda bola močiaristá, zažali ju obrábať, čo iste malo veľký hospodársky význam.
 
Pazova ako Stará sa po prvý raz spomína ako sídlo v roku 1716. Vtedy sa nachádzala v chotárnej časti za Srbskou dedinou, východne od dnešnej osady, smerom na dedinu Surduk.
 
== Veľkonočné sviatky v Starej Pazove ==
Prvým najväčším sviatkom evanjelických Slovákov v Starej Pazove sú [[Vianoce]] (''Kračúm'') a druhým je [[Veľká noc]] (''Velká noc''). Vianoce voľakedy bývali biele-zasnežené, a na Veľkú noc sa už prebúdzala jar, tráva sa zelenala, ovocné stromy začínali kvitnúť a s nimi aj prvé jarné kvety :
-sňahulienka (''snežienka''), fajouka (''fialka''),púpava, gombíčke, ale aj cintľoch (''hyacint''), králike (''narcis''), cárska koruna... Deti mali podobne radosti i z Vianoc i z Velkej noci.
 
Týžden pred ''Velkou nocou'' je ''[[Kvetná nedeľa]]''. Na ''Kvetnú nedeľu'' chodili v Starej Pazove ''paňičke''. S ''paňičkáma'' obyčajne chodili dievčatá predškolského alebo mladšieho školského veku. ''Paňička'' bolo dievča oblečene ako mladá nevesta,v sukňach (v slovenskom pazovskom kroji), s ''pártou'' (s vencom) na hlave. Sám zvyk bol tiež rovnako pomenovaný-paňičke. Vopred sa vedelo, kto pôjde s ''paňičkama''. Najčastejšie chodili tri dievčatá, no mohlo ich byť i viacej. Dakedy v skupine bol i chlapček, v slovenskom kroji-vo vyšívanej košeli s ''kalapčokom'' na hlave. Jedno z dievčat tancovalo z ''paňičkou'' a druhé nieslo ''céger'' (košík) alebo pletenú tašňu (tašku), do ktorej im všade dávali čerstvé vajíčka. Ked v skupine bol chlapec, jeho úlohou bol niest košík. ''Paňičkam'' niekto daval i ''dinárike'' (drobný peňaz, najčastejšie kovový). ''Paňičke'' tancovali ''na dva kroke'' a pritom si spievali.
 
== Externé odkazy ==
Anonymný používateľ