Evanjelium podľa Lukáša: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
malé doplnenie, poradie sekcií
menšie úpravy
Riadok 1:
[[Súbor:Codexaureus_23.jpg |thumb|Evanjelista Lukáš, Codex aureus, 8. stor.]]
'''Evanjelium podľa Lukáša''' (skratka ''Lk'' alebo ''L'') je tretia kniha v poradí [[Nový zákon|Nového zákona]], najdlhšia zo štyroch kanonických [[evanjelium|evanjelií]]. Spolu s [[Evanjelium podľa Matúša|Matúšovým]] a [[Evanjelium podľa Marka|Markovým evanjeliom]] patrí medzi tzv. [[synoptické evanjelium|synoptické evanjeliaevanjeliá]]. [[Svätý Lukáš|Lukášovo]] evanjelium aj [[Skutky apoštolov]], ktoré naň nadväzujú, sú venované istému [[svätý Teofil|Teofilovi]]ovi, aby si mohol urobiť presnejší obraz o veciach, o ktorých už počul veľa nejednotných správ.
 
== Autor a pôvod ==
Text je dielom vzdelaného človeka s dobrou [[gréčtina|gréčtinou]] a s väčšou slovnou zásobou ako ostatné tri evanjeliaevanjeliá dohromady. Evanjelium vzniklo skôr než kniha Skutkov, ktorá sa naň odvoláva. Stará tradícia pripisuje spis lekárovi [[Svätý Lukáš|Lukášovi]], i keď v evanjeliu nie je menovaný. Najstarším písomným dokladom je [[Muratoriho fragment]] ([[Muratoriho kánon]]) (približne v roku [[200]]), Lukášovi je pričítaný aj [[Origenes]], [[Tertullianus]] a ďalšie z tej doby. Lukáš sprevádzal [[apoštol Pavol|apoštola Pavla]] na jeho cestách, mohol hovoriť s očitými svedkami a nazerať do písomných záznamov. Na základe toho kresťanská tradícia usudzovala, že evanjelium vzniklo pravdepodobne v [[Caesarea|CaesareiiCézarei]] niekedy v dobe tamojšieho Pavlovho väznenia (asi v rokoch [[56]] - [[58]]).
 
Najstaršie zachované rukopisy ([[papyrus]] P75, sinajský[[Sinajský kódex|Sinajský]] a vatikánsky[[Vatikánsky kódex]]) však majú len nadpis „podľa Lukáša“. Autor takmer isto používal text [[Evanjelium podľa Marka|Markovho evanjelia]] a pravdepodobne písal až po zborení [[Jeruzalemský chrám|Jeruzalemského chrámu]] v roku [[70]]. Zo zrovnaní s [[Evanjelium podľa Matúša|Matúšovým evanjeliom]] súdi biblická kritika, že oba používali i dnes stratenú zbierku Ježišových výrokov, ktorý sa zvyčajne nazýva Q (z nem. ''Quelle'', prameň). Väčšina moderných bádateľov preto usudzuje, že spis vznikol niekedy medzi rokmi [[70]] - [[90]].
 
== Charakteristika knihy ==
[[Súbor:KellsFol188rQuoniam.gif|thumb|Začiatok Lukášovho evanjelia, Book of Kells, 8. stor.]]
Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka [[apoštol Pavol|Pavlovej]] reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské. Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom). Lukáš uvádza 17 Ježišových podobenstiev, ktoré v ostatných evanjeliách nie sú, a 28 zreteľných citátov zo [[Starý zákon|Starého zákona]], všetky podľa gréckeho znenia.
 
Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľudom na okraji spoločnosti. Len v Lukášovom evanjeliu je správa o Zvestovaní Panne Márii, o pastieroch v [[Betlehem (sídlo)|Betleheme]], o Ježišovom detstve, podobenstvo o stratenom synovi a ďalšie.
Riadok 20:
 
# Prológ autora
# Od ZzvestovaniaZvestovania až po prípravu verejnej činnosti
# Účinkovanie [[Ježiš Kristus|Ježiša]] v [[Galilea|Galilei]]
# Cesta Ježiša do Jeruzalema
# Účinkovanie a umučenie Ježiša v Jeruzaleme[[Jeruzalem]]e
# Od nájdenia prázdneho hrobu až po nanebovstúpenie