Infračervená astronómia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d spresnenie wikiodkazu |
d spresnenie wikiodkazu |
||
Riadok 13:
Infračervené žiarenie, ktoré so svojou [[Vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] blížia viditeľnej časti svetla, sa mu i svojím chovaním do značnej miery podobá - môže byť teda aj detekované podobnými zariadeniami ako viditeľné svetlo. Z tohoto dôvodu sa blízke IR žiarenie včleňuje do viditeľného optického spektra - väčšina teleskopov je teda schopná prevádzať pozorovania aj v „blízkom“ IR spektre. Vzdialenejšie časti IR spektra musia už byť pozorované špeciálnymi teleskopmi ako je napr. ''James Clerk Maxwell Telescope'' v [[Mauna Kea Observatory]].
Tak ako ostatné formy elektromagnetického žiarenia je aj to infračervené vedcami využívané pre hlbšie skúmanie [[Vesmír|vesmíru]]. Keďže má IR žiarenie vysokú teplotu, je nutné, aby bol teleskop pri jeho pozorovaní tienený a navyše ochladzovaný tekutým [[Dusík|dusíkom]] (LN<sub>2</sub>) alebo [[Hélium|héliom]] (LHe). Najviac sa táto nutnosť prejavuje v strednej až vzdialenej časti IR spektra. Značné problémy pri pozorovaní IR žiarenia pozemnými teleskopmi pôsobí vodná pára v [[Atmosféra Zeme|Zemskej atmosfére]], ktorá absorbuje jeho značnú časť. Z tohoto dôvodu sú teda teleskopy umiestňované do miest s veľkou nadmorskou výškou a nízkou vlhkosťou vzduchu. Medzi observatória, ktoré sú vybudované na takomto mieste patrí ''Mauna Kea Observatory'' (4205 m n. m.) Alebo ''[[Atacama Large Millimeter Array]]'' v [[
Rovnako tak, ako je tomu u optických teleskopov, je aj pre infračervené teleskopy najlepšie umiestnenie vo vesmíre. Medzi takéto patrí [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]], ktorý dokáže sledovať aj IR časť a nedávno vypustený [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]], ktorý je priamo určený pre pozorovanie infračerveného žiarenia.
| |||