Záblesk gama žiarenia: Rozdiel medzi revíziami

Na začiatku objavu gama zábleskov stála [[studená vojna]]. [[Spojené štáty]] vyslali v rokoch [[1963]]{{--}}[[1965]] do kozmického priestoru 3 dvojice družicdružíc [[Vela (družica)|Vela]] za účelom detekcie výbuchov [[Sovietsky zväz|sovietskych]] [[atómová zbraň|atómových zbraní]], a to ako v kozmickom priestore, tak aj na [[Mesiac]]i.

Družice na konci 60. rokov naozaj detekovalidetegovali [[výbuch]]y s obrovskými energiami. Američania vylúčili, že by mohlo ísť o sovietske atómové zbrane. Ako sa čoskoro ukázalo, išlo o čisto kozmické javy. V roku [[1973]] predala armáda výsledky astronómom. Vedci o týchto javoch do tej doby nemali ani tušenie. Pozemské prístroje v tom čase neboli schopné detekovaťdetegovať tieto vesmírne javy, pretože gama žiarenie je účinne odtienené atmosférou. Astronómovia zistili, že gama záblesk má mnohonásobne väčšiu energiu, ako je svietivosť celej [[Galaxia (Mliečna cesta)|galaxie Mliečna cesta]], kde je približne 10¹¹ [[hviezda|hviezd]].

Majme dve [[neutronováneutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]], ktoré okolo seba krúžia. Tento jav nazývame [[koalescencia]], teda zrážka dvoch neutronovýchneutrónových hviezd. Hviezdy sa po čase môžu zraziť - vzniká výbuch s vysokou energiou – a následne gama záblesk.

Gama žiarenie výbuchu klasickej supernovy sa podľa súčasných predstáv šíri rovnomerne všetkými smermi. Pri gama záblesku tomu tak ale nie je. Tu sa gama žiarenie (gama emisia) šíri iba vo veľmi malom uhle, tzv. výtrysku<!-- alebo jetu -->. Vďaka tomu je možné pozorovať iba malé množstvo zdrojov gama zábleskov, ktoré sú vo vesmíre. Existujú ale projekty hľadaní tzv. osamotených gama zábleskov. Osamotený gama záblesk je krátky záblesk vo viditeľnej oblasti, ktorý ale nie je sprevádzaný gama žiarením, pretože uhol výtrysku optického žiarenia je väčší, ako uhol výtrysku žiarenia gama.

Gama záblesky sú pre astronómov veľmi zaujímavé, lebo z jedného paprskulúča gama záblesku, ktorý doputuje na Zem, môžu zistiť cenné informácie. Svetlo môžeme rozložiť na spektrum a zistiť napríklad teplotu zdroja, zloženie prachu v mieste gama záblesku. Z červeného posunu je možné odhadnúť aj vzdialenosť zdroja. Žiarenie gama záblesku dokáže perfektne preskúmať aj prostredie medzi Zemou a jeho zdrojom. Jeho rozborom možno potom určiť vlastnosti prostredia, ktorým svetlo preletelo.