Verzia z 09:25, 1. marec 2011 upraviť Silesianus (diskusia \| príspevky) 666 editací Miesto narodenia (IB) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:09, 24. júl 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 1919-1920 → 1919{{--}}1920, - → – Ďalšia úprava →
Riadok 10: ThDr. '''Ferdinand Juriga''' alebo '''Ferdiš Juriga''' (* [[12. október]] [[1874]], [[Gbely]] – † [[23. november]] [[1950]], [[Bratislava]]) bol slovenský katolícky [[kňaz]], národný buditeľ, politik, publicista, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Narodil sa v rodine roľníka Michala Jurigu a Márie, rodenej Hurbanovej, ako tretí chlapec zo štyroch súrodencov. Pod patronátom strýka - – opáta, ostrihomského kanonika Jána Jurigu študoval v [[Ostrihom (mesto)\|Ostrihome]]. Doktorát z teológie ukončil vo [[Viedeň\|Viedni]], kde sa stretával s členmi slovenského akademického spolku [[Tatran]] a Národ, najmä s [[Pavol Blaho (politik)\|Pavlom Blahom]]. V roku 1898 po skončení štúdií v Ostrihome, bol vysvätený za kňaza a ako kaplán nastúpil do Veľkej Mane. Potom po kaplánkach v Budaörsi (Budapešť), Leviciach a Slovenskom Mederi (Palárikove) ho v polovici septembra 1902 preložili do [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Staré Mesto)\|Blumentálskeho kostola]] a 11. apríla 1905 sa stal vajnorským farárom. Od februára roku [[1905]] bol Juriga 13 rokov [[farár]]om vo [[Vajnory\|Vajnoroch]] pri Bratislave, kde sa usiloval o výstavbu slovenskej cirkevnej školy. Založil tu aj spolok striezlivosti a stal sa veľkým propagátorom vajnorského [[folklór]]u. Občas kázal v ľudovom kroji namiesto sutany. Riadok 24: V uhorskom sneme [[19. október\|19. októbra]] 1918 v mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. Jeho reč vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a dekonšpiroval organizovanie Slovenskej národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na zhromaždení v Martine. Bol účastníkom zasadnutia výboru Slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine dňa [[30. október\|30. októbra]] [[1918]] na ktorom bola prijatá [[Deklarácia slovenského národa]]. Od roku 1918 pôsobil ako poslanec a podpredseda [[HSĽS]] v [[ČSR\|česko-slovenskom]] parlamente. V čase odstránenia vyššieho katolíckeho kléru zo Slovenska v r. 1919{{--}}1920 mal Juriga snahu získať biskupský úrad, k čomu však Vatikán odmietol dať súhlas. Jeho dlhotrvajúce spory s A. Hlinkom, F. Jehličkom, V. Tukom postupne narastali a v čase vypuknutia tzv. Tukovej aféry v r. 1928 spolu s F. Tománkom a ďalšími vytvorili v HSĽS opozíciu "československých vlastencov", ktorá však neuspela proti "maďarónom, ktorí sa votreli do Hlinkovej priazne". Následne bol z [[HSĽS]] [[15. február~~\|15. februára~~]]a [[1929]] vylúčený. Založil [[Jurigova slovenská strana ľudová\|Jurigovu slovenskú stranu ľudovú]], ktorá však vo voľbách v r. 1929 neuspela. Komentoval to svojim charakteristickým štýlom: ''"Juriga, ranený nepriateľmi, zradený priateľmi, 27. októbra 1929 na bojisku padá z koňa parlamentného mandátu"''. Vzápätí ho cirkevná vrchnosť suspendovala a zbavila kňažstva. Od r. 1930 býval Juriga v Karlovej Vsi ako penzionovaný katolícky farár. Zomrel v roku [[1950]] v Bratislave. Bol pochovaný v [[Karlova Ves\|Karlovej Vsi]]. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila (bez vedomia rodinných príslušníkov a predstaviteľov obce) [[Matica slovenská]] v roku [[1996]] na [[Národný cintorín]] do [[Martin (mesto na Slovensku)\|Martina]].

Ferdinand Juriga: Rozdiel medzi revíziami