Karlova univerzita: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram
d (typo gram)
 
== Založenie ==
Kedy presne bola založená (tjt. j. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od [[Ottův slovník naučný|Ottovho slovníku naučného]], údajne snáď v súvislosti s rozvojom [[Antiklerikalizmus|antiklerikalizmu]] v [[19. storočie|19. storočí]], uvádza [[7. apríl]] [[1348]]. Menšinový názor však obhajuje [[26. január]] [[1347]] s touto argumentáciou:
 
V spore o investitúru získala [[rímskokatolícka cirkev]] nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval [[Autonómia|autonómiu]] Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnicke osoby, napr. cirkevné rády. K potvrdeniu svetských imunít cirkevných právnickych osôb však zvyčajne bolo nevyhnutné rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná [[korporácia]] založená rozhodnutím Cirkvi, tu bullou [[pápež]]a [[Klement VI.|Klementa VI.]], danej v [[Avignon]]e [[26. január]]a [[1347]]. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa [[Karol IV. (SRR)|Karola IV.]] zo [[7. apríl]]a [[1348]].
 
Univerzita bola založená ako úplná, tjt. j. so všetkými 4 fakultami – prípravnou fakultou [[sedem slobodných umení|slobodných umení]] (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami právnickou, lekárskou a teologickou.
 
Na Univerzite pôsobili 4 národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie [[Ján Viklef|Johna Wyclifa]], ktoré však získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ [[Václav IV.]] [[Kutnohorský dekrét|Kutnohorským dekrétom]] rozhodovacie právomoci v prospech Čechov, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov ''Univerzita Karlova'' (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení [[Karolínum|Karolína]] a [[Klementínum|Klementína]] bola univerzita roku [[1654]] premenovaná na ''Univerzitu Karlo-Ferdinandovu'' (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku [[1882]] bola zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelená na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.
 
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, potom v § 1 al. 2 stanovil: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ (Čo sa potom aj stalo -  – nemecká univerzita sa až do roku [[1945]] volala ''Deutsche Universität zu Prag''; zákonom č. 122/1945 Zb. bola zrušená.)
 
Podľa zákona 172/1990 sa Univerzita od roku [[1990]] nazýva „Univerzita Karlova v Prahe“, zákon č. 111/1998 Zb. toto meno potvrdil.
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i.
 
Univerzita má v súčasnosti (asi [[2004]] {{- -}}[[2006]]) okolo 42  000 (z toho cez 6000 doktorantov) študentov študujúcich v 270 študijných programoch a asi 600 odboroch, počet vysokoškolských študentov predstavuje približne pätinu všetkých študentov v [[Česko|Česku]]. Akademických pracovníkov má Univerzita okolo 3  500.
Príjem Univerzity je okolo 5 mld. korún.
 
 
== Slávni absolventi ==
* Jozef Kvasnica (1930{{--}}1992) jadrový fyzik, profesor Karlovej univerzity katedra Jadrovej fyziky
* [[Edvard Beneš]] (1884{{--}}1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
* [[Bernard Bolzano]] (1781{{--}}1848), matematik a filozof
* [[Max Brod]] (1884{{--}}1968), spisovateľ
* [[Karel Čapek]] (1890{{--}}1938), spisovateľ
* [[Eduard Čech]] (1893{{--}}1960), matematik
* [[Carl Ferdinand Cori]] (1896{{--}}1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
* [[Gerty Cori]] (1896{{--}}1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
* [[Josef Dobrovský]] (1753{{--}}1829), filológ a historik
* [[Jaroslav Heyrovský]] (1890{{--}}1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
* [[Bohumil Hrabal]] (1914{{--}}1997), spisovateľ
* [[Jan Hus]] (1369{{--}}1415), náboženský mysliteľ a reformátor
* [[Jan Janský]] (1873{{--}}1921), objaviteľ krvných typov
* [[Franz Kafka]] (1883{{--}}1924), spisovateľ
* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I. Habsburský]] (1887{{--}}1922), posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ
* [[Egon Erwin Kisch]] (1885{{--}}1948), spisovateľ a novinár
* [[Luboš Kohoutek]] (b. 1935), astronóm
* [[Jaromír Korčák]] (1895–19891895{{--}}1989), geograf, demograf a štatistik
* [[Milan Kundera]] (b. 1929), spisovateľ
* [[Jan Marek Marci]] (1595{{--}}1697), doktor
* [[George Placzek]] (1905{{--}}1955), fyzik
* [[Jan Evangelista Purkyně]] (1787{{--}}1869), fyziológ
* [[Ota Šik]] (1919{{--}}2004), ekonóm
* [[Ferdinand Stoliczka]] (1838{{--}}1874), paleontológ
* [[Nikola Tesla]] (1856{{--}}1943), vynálezca, fyzik
* [[Vladislav Vančura]] (1891{{--}}1942), spisovateľ
* [[Max Wertheimer]] (1880{{--}}1943), psychológ
 
== Organizačná štruktúra ==
 
=== Fakulty ===
* Katolícká teologická fakulta
* [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofická fakulta]]
* Prírodovedecká fakulta
* Matematicko-fyzikálna fakulta
* Pedagogická fakulta
* Fakulta sociálnych vied
==== Vysokoškolské ústavy ====
* Ústav dejín UK a Archív UK
* Centrum pre teoretické štúdiá
* Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium
 
==== Iné pracoviská ====
* Ústav výpočtovej techniky
* Európske informačné stredisko
* Ústav jazykovej a odbornej prípravy
* Ústredná knižnica
* Centrum pre otázky životného prostredia
* Agentúra Rady vysokých škôl
 
==== Účelové zariadenia ====
* Internáty a menzy
* Arcibiskupský seminár
* Nakladateľstvo Karolinum
* Správa budov a zariadení
* Športové centrum
 
74 693

úprav