Anémia: Rozdiel medzi revíziami

{{Med Disclaimer}}

{{bezzdroja}}

}}

'''Anémia''' alebo '''chudokrvnosť''' je definovaná znížením koncentrácie [[hemoglobín]]u v 1 litri periférnej [[krv]]i na hodnotu nižšiu ako 135 g u mužov a menej ako 120 g u žien. Nižšia hodnota hemoglobínu je sprevádzaná zníženým [[hematokrit]]om (pomer hemoglobínu k celkovému objemu krvi) a poklesom počtu [[erytrocyt]]ov. Anémia je syndróm, na vzniku ktorého sa podieľajú viaceré príčiny. Možno ju definovať ako poruchu prenosu [[kyslík]]a tkanivám. Kyslík je dodávaný tkanivám po naviazaní na hemoglobín, ktorého množstvo je znížené a tým vzniká tkanivová [[hypoxia]] (nedostatok kyslíka).

Chudokrvnosť môže vznikať aj z iných nedostatkov, napríklad z nedostatku [[meď|medi]], nedostatku kyseliny listovej (lek. [[megaloblastická anémia]]), vrodená [[perniciózna anémia]], anémia z nedostatku časti B [[vitamín]]ov a iné. Vrodené anémie majú príčinu v poruche krvotvorných orgánov, ako [[kostná dreň]]; môže byť združená s inými vrodenými chybami a vyžaduje zložité diagnostické hodnotenie a liečbu. Anémie ako sprievodné ochorenie iných základných ochorení sú väčšinou spojené s poruchami [[imunita|imunity]] alebo hormonálneho riadenia a ich diagnostika a liečba sú závislé od základného ochorenia. Anémie zo zvýšenej straty krvi, či červených krviniek môžu byť vyvolané rozpadom zapríčineným rôznymi príčinami. Vykrvácanie je zapríčinené vonkajšou príčinou, ako [[úraz]], a prejavy sú časove oddialené. Rozpad krviniek môže byť zapríčinený [[liek]]mi, [[choroba]]mi (napríklad [[vírus]]ové a infekčné choroby), otravnými látkami (napríklad živočíšne [[jed]]y). Poruchy červeného krvného farbiva bývajú vrodené a vedú nielen k zmene jeho hladiny, ale aj jeho zloženia. Všetky druhy vzácnych foriem vyžadujú zložitú diagnostiku a terapiu.

 

 

{{Krv}}