Knihy kráľov: Rozdiel medzi revíziami

'''Knihy kráľov'''<ref>Názov ''Prvá/Druhá kniha kráľov'' je používaný v slovenskom rímskokatolíckom, evanjelickom a ekumenickom vydaní, ako skratka sa v rímskokatolíckom a v evanjelickom vydaní uvádza ''1 Kr/2 Kr'', v ekumenickom vydaní ''1Krľ/2Krľ''.</ref> (skratky ''1 Kr'', ''2 Kr'' alebo ''1Krľ'', ''2Krľ'') sú dve knihy [[Starý zákon|Starého zákona]].

Prameňom textu boli kráľovské anály, zoznamy, prorocké legendy a menšie dejepisné diela. Rozdelenie na dve časti pochádza zo [[Septuaginta|SeptaguintySeptuaginty]].

''Druhá časť'' (1 Kr 12 - 2 Kr 17) pojednáva o rozpade ríše na Júdu a Izrael za panovania [[Roboam]]a a [[Jeroboam]]a a paralelne podáva dejiny oboch kráľovstiev až po pád [[Samária|Samárie]] (721 pred Kr., hlavné mesto [[Izrael]]a, t. j. vtedy severnej časti územia Izraelitov). Po Šalamúnovej smrti vládol jeho syn Roboam . Ten odmietol znížiť dane, a preto musel utiecť z Jeruzalema. Severná časť sa odtrhla a zvolila si za kráľa Jeroboama (Jeroboáma). Keďže chrám aj s [[Archa zmluvy|archou zmluvy]] bol v Jeruzaleme (hlavné mesto [[Júdsko|Judska]], južná časť), dal postaviť chrám v [[Betel]]i (Bételi) a v [[Dan]]e (Dáne). Tu uctievali [[Jahve]]ho v podobe zlatého teľaťa. Proti čomu rázne vystúpili proroci, najmä [[Amos]] a [[Ozeáš]].

Králi sú v knihách predstavovaní podľa istej spoločnej schémy. Jej hlavným bodom sú náboženské postoje jednotlivých kráľov. Dejiny sa v knihách kráľov nepodávajú v modernom slova zmysle ale najmä ako dejiny spásy. Ako príčinu rozdelenia kráľovstva a vyhnanstva predstavujú nevrenosťnevernosť národa.