Knihy kráľov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky, menšie úpravy |
preklepy |
||
Riadok 1:
'''Knihy kráľov'''<ref>Názov ''Prvá/Druhá kniha kráľov'' je používaný v slovenskom rímskokatolíckom, evanjelickom a ekumenickom vydaní, ako skratka sa v rímskokatolíckom a v evanjelickom vydaní uvádza ''1 Kr/2 Kr'', v ekumenickom vydaní ''1Krľ/2Krľ''.</ref> (skratky ''1 Kr'', ''2 Kr'' alebo ''1Krľ'', ''2Krľ'') sú dve knihy [[Starý zákon|Starého zákona]].
Tieto knihy pokračujú tam, kde skončili [[Knihy Samuelove]]. Opisujú teda dejiny Izraela od smrti [[Dávid (biblická postava)|Dávida]] (965/964 pred Kr. ) až po prepustenie judského kráľa Joachina (Jehohachina) babylonským kráľom z väzenia (561 pred Kr.). Sú prisudzované [[Jeremiáš]]ovi, ktorý zažil posledné udalosti.
Prameňom textu boli kráľovské anály, zoznamy, prorocké legendy a menšie dejepisné diela. Rozdelenie na dve časti pochádza zo [[Septuaginta|
Vo [[Vulgáta|Vulgáte]] sa Knihy kráľov neoznačujú ako Prvá a Druhá kniha, ale ako Tretia a Štvrtá kniha kráľov (pretože názov Prvá a Druhá kniha kráľov sa používa pre [[Knihy Samuelove]]).
Riadok 13:
''Prvá časť'' (1 Kr 1-11) opisuje [[Dávid (biblická postava)|Dávidove]] posledné opatrenia, jeho smrť a pohreb a podrobne opisuje vládu [[Šalamún]]a (970-931 pred Kr.).
''Druhá časť'' (1 Kr 12 - 2 Kr 17) pojednáva o rozpade ríše na Júdu a Izrael za panovania [[Roboam]]a a [[Jeroboam]]a a paralelne podáva dejiny oboch kráľovstiev až po pád [[Samária|Samárie]] (721 pred Kr., hlavné mesto [[Izrael]]a, t. j. vtedy severnej časti územia Izraelitov). Po Šalamúnovej smrti vládol jeho syn Roboam
=== Druhá kniha kráľov ===
Riadok 21:
''Tretia časť'' (2 Kr 18-25) opisuje históriu posledných kráľov Judska až po zánik kráľovstva, do začiatku babylonského zajatia (587 pred Kr.). V tomto období vládli aj dvaja bezbožní králi ([[Manasses]] (Manassé, Manase) a [[Amon]]). Po nich nasledoval [[Joziáš]] (Josiáš), ktorý našiel knihu [[Deuteronómium]] v [[Jeruzalemský chrám|Jeruzalemskom chráme]].
Králi sú v knihách predstavovaní podľa istej spoločnej schémy. Jej hlavným bodom sú náboženské postoje jednotlivých kráľov. Dejiny sa v knihách kráľov nepodávajú v modernom slova zmysle ale najmä ako dejiny spásy. Ako príčinu rozdelenia kráľovstva a vyhnanstva predstavujú
== Referencie ==
|