Starý zákon: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
malé úpravy
wikilinky, skratky
Riadok 1:
'''Starý zákon''' alebo '''Stará zmluva''' alebo '''hebrejská Biblia''' (skratka '''SZ''') je prvá časť [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[Biblia|Biblie]] a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré [[židovské náboženstvo]] (pod názvom '''[[Tanach]]''' alebo '''Tenach''') pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k [[Nový zákon|Novému zákonu]]).
 
Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj '''knihami zmluvy''' (hebr. ''sifrej ha-berit''); pozri [[zmluva (náboženstvo)]]. Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).
Riadok 7:
 
=== Knihy ===
Dôvody pre rozličné členenia v rôznych náboženstvách spočívajú v dejinách Starého zákona. Starý zákon je napísaný po [[hebrejčina|hebrejsky]] (s výnimkou [[aramejčina|aramejských]] častí kníh [[Daniel]] a [[Ezdráš]]). V čase vzniku kresťanstva však bol v obehu v [[gréčtina|gréckom]] preklade (tzv. [[Septuaginta]]), ktorý vznikal od 3. stor. pred Kr. od čias židovskej [[diaspóra|diaspóry]] v [[Egypt]]e, a ktorý bol rozšírený o ďalšie knihy. Židia sa však postupne aj z dôvodu, že ho používali kresťania, od gréckeho prekladu dištancovali, až nakoniec na konci 1. stor. používanie Septuaginty zakázali a fixovali svoj kánon. Septuaginta, resp. na západe jej preklad do latinčiny, sa naopak neskôr stali [[kánon]]om starého kresťanstva. Pokusy [[Hieronym]]a vrátiť sa k hebrejskému textu boli neúspešné, ale zmena prišla v čase [[reformácia|reformácie]], najradikálnejšie v reformovanej cirkvi. Odvtedy [[katolicizmus|katolíci]] označujú knihy Starého zákony obsiahnuté len v Septuaginte, nie však v židovskej Biblii, ako ''deuterokanonické'', zatiaľ čo hebrejské knihy sa označujú ako ''protokanonické''. Podobne je tomu vo východných cirkvách. [[Luterán|Luteránske cirkvi]] sú v pohľade na tieto knihy niekde uprostred (sú to pre ne nekanonické, ale do určitej miery použiteľné; tzv. [[apokryf (kresťanstvo)|apokryfy]]y).
 
=== Skupiny kníh ===
Riadok 20:
** Malé (Sviatočné, Päť zvitkov): [[Kniha Rút|Rút]], [[Pieseň piesní]], [[Kniha Kazateľ|Kohelet]] (Kazateľ), [[Kniha Náreky|Náreky]], [[Kniha Ester|Ester]]
** Ostatné historické knihy: Daniel, Ezdráš, [[Kniha Nehemiášova|Nehemiáš]], [[Knihy kroník]]
Toto trojčlenné delenie sa spomína už v Starom zákone (Predhovor k [[Kniha Sirachovcova|SirachoviSirachovcovi]], okolo r. 130 pred Kr.)
 
==== Kresťania ====
(konkrétne uvedené knihy sú podľa katolíckeho kánonu)
 
* Pentateuch (Päť kníh Mojžišových): [[Genezis]] (skratka Gn/1M), [[Exodus (Biblia)|Exodus]] (Ex/2M), [[Levitikus]] (Lv/3M), [[Numeri]] (Nm/4M), [[Deuteronómium]] (Dt/5M)
* Proroci:
** [[Dejepisné knihy]]*: Jozue (Joz), Kniha sudcov (Sdc/Sud), Rút (skr. Rút/Rut), Knihy Samuelove (1 Sam/1S, 2 Sam/2S), Knihy kráľov (1 Kr/1Krľ, 2 Kr/2Krľ), Knihy kroník (1 Krn/1Kron, 2 Krn/2Kron), Ezdráš (Ezd), Nehemiáš (Neh), [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] (Tob), [[Kniha Judita|Judita]] (Jdt), [[Kniha Ester|Ester]] (Est), [[Knihy Machabejcov]] (1 Mach/1Mak, 2 Mach/2Mak)
** [[Poučné knihy]]: Jób (skr. Jób/Job), Žalmy (Ž), Príslovia (Prís/Pr), Kazateľ (Kaz/Koh), Pieseň Šalamúnovapiesní (Pies/Veľp/Vľp), [[Kniha múdrosti]] (Múd), Sirachovec (Sir)
** [[Veľkí proroci]]: Izaiáš (Iz), Jeremiáš (Jer), Ezechiel (Ez), Náreky (Nár/Žalosp), [[Kniha proroka Barucha|Baruch]] (skr. Bar; a [[Jeremiášov list]]), Daniel (Dan)
** [[Malí proroci]]: Ozeáš (Oz), [[Kniha proroka Joela|Joel]] (skr. Joel), [[Kniha proroka Amosa|Amos]] (Am), [[Kniha proroka Abdiáša|Abdiáš]] (Abd), [[Kniha proroka Jonáša|Jonáš]] (Jon), [[Kniha proroka Micheáša|Micheáš]] (Mich), [[Kniha proroka Nahuma|Nahum]] (Nah), [[Kniha proroka Habakuka|Habakuk]] (Hab/Ab), [[Kniha proroka Sofoniáša|Sofoniáš]] (Sof), [[Kniha proroka Aggea|Aggeus]] (Ag), [[Kniha proroka Zachariáša|Zachariáš]] (Zach), Malachiáš (Mal)
** [[Malí proroci]]: od Ozeáša po Malachiáša
 
Poznámka*: Dejepisné (historické) knihy židia volajú knihy skorších prorokov, pretože boli inšpirované prorokmi. Sú súčasťou Deuteronomistickej histórie. Pôvodne k nim patrila aj samotná kniha [[Deuteronómium]] (pozri aj dolu Vznik). Zachytávajú obdobie od [[Mojžiš]]ovej smrti ([[1300 pred Kr.|1300]] alebo [[1200 pred Kr.]]) až po zrútenie Jeruzalemu aj s chrámom ([[586 pred Kr.]]).
Riadok 51:
 
==== Eloistická tradícia (E) ====
Autor je moralizátor, nie je taká blízka človeku ako v jahvistickej tradícii a neskôr je až diskrétny. Je situovaná do prostredia [[Severné kráľovstvo|severnéhoIzraelského (Severného) kráľovstva]]. Horu zákonov nazýva [[Horeb]] a pre Boha používa výraz El, [[Elohim]]. Spisy tejto tradície boli napísané pred rokom 721 pred Kr. (pád [[Samária|Samárie]]). Boh človeka skúša, vyžaduje rešpekt a žiada od neho veľa. Je plný milosti a má priateľov i nepriateľov. Kladie sa dôraz na zákony.
 
==== Deuteronomistická tradícia (D) ====
Autor je dobrý kazateľ a vie presviedčať. Knihy tejto tradície sa odohrávajú v prostredí severnéhoSeverného, neskôr južnéhoJužného (Júdskeho), kráľovstva. Ideológia je prorocká. Boli napísané medzi rokmi 721-586 pred Kr. . Boh, Jahve alebo Elohim, je jeden jediný, nenávidí modloslužbu, je plný lásky a zvolil si židovský národ za vyvolený medzi ostatnými. Možno ho adorovať v [[Jeruzalem]]e. Človek má odpovedať na lásku Boha láskou, má poslúchať a zachovávať zákon, lebo len vtedy bude šťastný. V tejto tradícii je napísaná celá kniha [[Deuteronómium]].
 
==== Kňazská tradícia (P) ====
Riadok 60:
 
== Ručne písané texty ==
Keďže koncom 1. stor. pred Kr. v [[Palestína|Palestíne]] došlo k štandardizácii (palestínsky kánon) textov, sú všetky ručne písané hebrejské verzie rovnaké (až kým sa neobjavili zvitky z [[Kumrán]]u). Najstaršie kompletné rukopisné texty obsahuje [[KodexAleppský kódex|Kódex z Aleppa]] (10. stor., od roku 1947 sa stratila štvrtina textu) a [[Leningradský kódex|Codex Leningradensis]] (1008, je základom Biblie Hebraici od R. Kittela). Najstaršie zachované časti boli dlhý čas z 9. stor., len úlomky sú staršie.
 
Až nálezy v Kumránskych jaskyniach a v 19. stor. v Káhirskej synagóge posunuli túto hranicu do 2. stor. pred Kr., čo umožňuje vidieť verzie z doby spred štandaridizácie a teda aj ustrnutia. Našli sa úlomky (alebo dokonca celý text) ku všetkým knihám Starého zákona.
Riadok 66:
Najstarší rukopis [[Septuaginta|Septuaginty]] pochádza z 2. stor. pred Kr. (úlomky Deuteronómia). Z neskoršej doby existujú ešte nejaké úlomky spred narodenia Krista, ale takmer všetky rukopisy gréckeho Starého zákona sú až z kresťanských čias (napr. [[Codex Vaticanus]] - 4. stor., [[Codex Sinaiticus]] - 4. stor., [[Codex Alexandrinus]] - 5. stor.)
 
Pre výskum je dôležitý aj pentateuchPentateuch [[Samaritáni|Samaritánov]], ktorí sa v 2. polovici 5. stor. pred Kr. oddelili od židov, a [[Aramejci|aramejské]] preklady ([[Targumimtargúm]]y - Targumim, [[Targum]]). [[sýrčina|Sýrske]], latinské a pod. preklady sú skôr dôležité pre Nový zákon.
 
== Pozri aj ==