Asýria: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
GrouchoBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Zmenil: ar:آشور
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Staroveká Mezopotámia}}
[[Súbor:Transport of cedar Dur Sharrukin.jpg|thumb|300px|Reliéf z asýrskeho hlavného mesta [[Dúr Šarrukín]], zobrazujúci prepravu [[libanon]]ského cédra. (8. st. pred Kr.)]]
'''Asýria''' alebo zastarano '''Asýrsko''' môže byť:
* geografické označenie severného povodia rieky [[Tigris]] na sever od mesta [[Sámarrá]]; opak pojmov [[BabylóniaBabylonia]] a [[Mezopotámia]] v užšom zmysle; hoci je pomenovanie odvodené od mesta [[Aššur]], používa sa aj pre obdobia pred vznikom tohto mesta
* štát Asýrčanov, pôvodne s hlavným mestom [[Aššur]]; jeho dejiny sa delia takto:
** včasné dejiny štátu Asýrčanov (3. tisícročie pred Kr.)
Riadok 39:
 
=== Chalkolit (5000 - 3500 pred Kr. ) ===
V období [[chalkolit]]u (medenej doby) sa už častejšie objavujú aj ozdoby a prístroje z medi a zriedkavo aj z vzácnych kovov. Centrum vývoja sa definitívne presúva do BabylónieBabylonie, t. j. južnej Mezopotámie. Tvoria sa základné rysy budúcej mezopotámskej civilizácie. Vznikajú zárodky budúcich miest a zložitejšie formy ekonomickej a spoločenskej organizácie.
 
V rokoch 5000 - 3500 pred Kr. (iné pramene 4200 - 3300 pred Kr. ) existovala [[Obejdská kultúra]](=Ubajdská kultúra), zahŕňajúca kultúru Eridu-Hádždží Muhammad (pozri hore) a vlastnú (príp. vrcholnú) Obejdskú kultúru. Nachádzala sa spočiatku len v BabylóniiBabylonii, ale jej konečný rozsah bol približne na území Halafskej kultúry plus BabylóniaBabylonia, t. j. od Sýrie až po [[Perzský záliv]] (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle).
 
=== Urucká kultúra a Ninive 5 (3500 - 3000 pred Kr.) ===
Obyvatelia (geografickej) Asýrie boli výsledkom zmiešania nostiteľov Halafskej a Sámarrskej kultúry so Semitmi, ktorí prišli v 4. tisícročí.. Samotné mesto [[Aššur]] bolo osídlené od prvej polovice 3. tisícročia pred Kr. (chalkolit).
 
V rokoch 3500 - 3200 pred Kr. (iné pramene 3300 - 3000 pred Kr.) prakticky v celej Mezopotámii existovala [[Urucká kultúra]] (=kultúra [[Uruk-Gaura]]), ktorá nadviazala na výsledky Obejdskej kultúry. Významné náleziská sú Uruk, Eridu, Ur, Nippur, Tepe Gaura, [[Habúba Kabíra]] a [[Džebel Arúda]]. Počiatočná fáza je slabo dokumentovaná. Sídla na severe sa často vyčleňujú ako paralelná [[Gaurská kultúra]] (podľa Tepe Gaura). V posledných rokoch siahala Urucká kultúra až do Sýrie. Vplyv mala aj v juhozápadnom Iráne (územie neskôr nazývané [[Elam]]). Keramiku uruckého typu (ktorá je spravidla jednofarebná – červená alebo sivá) nachádzame v južnej BabylóniiBabylonii a ďalej na severozápade. Gaurská kultúra sa zas vyznačuje zvláštnymi svätyňami a bohatým umením rezby pečatidiel (pečatidlá používali už neolitické kultúry). Steny chrámov zo sušených tehál zvonka zdobili mozaiky z farebných kolíkov z vypálenej hliny alebo z vápenca (Uruk); na iných miestach zas chrámové steny zdobili nástenné maľby s figurálnymi námetmi (Tell Ukajr).Po roku 3300 (iné pramene 3100) pred Kr. Urucká kultúra dosiahla svoj vrchol najmä v južnej BabylóniiBabylonii (vznik prvej tzv. [[vyspelá kultúra|vyspelej kultúry]]).
 
Okolo roku 3000 pred Kr. bola severná Asýria centrom tzv. kultúry [[Ninive 5]].
Riadok 53:
V rokoch 3000 až 2340 pred Kr. (iné pramene 2750 až 2350 pred Kr. ) nasledovalo v Mezopotámii tzv. [[Ranodynastické obdobie]]. Najvýznamnejšie náleziská sú [[Kiš]], [[Ešnunna]], [[Tutub]], [[Ur]], [[Uruk]], [[Šuruppak]], [[Tell Adžrab]], [[Lagaš]], [[Girsu]], [[Umma]], [[Abú Salábích]] a [[Nippur]]. Obdobie sa asi začalo vpádmi z Iránu, ktoré spôsobili viacero zmien.
 
V tomto období sa v Mezopotámii formujú [[mestské štáty]]. Na ich čele stáli dedičné vladárske dynastie. Centrum tvorili mestské štáty v BabylóniiBabylonii, ale obdobie sa týka aj mestských štátov v susedných oblastiach, napr. v Sýrii ([[Ebla]], [[Mari]]) a juhozápadnom Iráne ([[Súsy]]). V samotnej Mezopotámii existovalo asi 30 rôzne spolupracujúcich aj bojujúcich mestských štátov
 
=== Akkadské obdobie (2300 – (?) 2159 pred Kr.) ===
Okolo roku 2300 pred Kr. sa Aššur a (geografická) Asýria stali súčasťou akkadského štátu, lebo ich dobyl kedy [[Sargon I.]] ([[Šarru-kín I.]]), pôvodne kráľ Kiša, ktorý vytvoril obrovskú ríšu.
 
Sargonov syn a nástupca [[Rimuš]] (2283-2275 pred Kr.) musel neustále potláčať vzbury v ríši, najmä v južnej BabylóniiBabylonii, pretože mestá chceli obnoviť svoju nezávislosť. Jeho nástupca a brat [[Maništušu]] (2274-2260 pred Kr.) mal rovnaké problémy. Významný vládca bol [[Narám-Sín]] (2259-2223 pred Kr.), ktorý opäť skonsolidoval kráľovskú moc v ríši a viedol aj boje v Iráne, Elame a Sýrii. Prvýkrát do určitej miery ovládol aj severnú Mezopotámiu, po prvýkrát sa uňho stretávame s [[kult]]om žijúceho panovníka (nechal sa uctievať ako boh). Narám-Sín podporoval umenie.
 
Počnúc vládou [[Šar-kali-šarrí]]ho (2222 – 2198 pred Kr.) sa začína obdobie úpadku a písomných správ je veľký nedostatok. Viedli sa jednak vnútorné boje a jednak boje proti prenikajúcim [[Gutejci|Gutejcom]] a Lullubejcom z východu, semitským [[Amorejci|Amorejcom]] zo západu a [[Churriti|Churritom]] zo severu (horný tok Chábúru a pod.). Od akkadského štátu sa postupne opäť poodtŕhali mestské štáty, ktoré začali medzi sebou bojovať. Akkadský štát definitívne zanikol roku [[2159]] pred Kr., kedy Gutejci pustošivým vpádom zničili Akkad.
Riadok 66:
 
=== Obdobie III. urskej dynastie (Ur III) (cca. 2070 – cca. 2000 pred Kr) ===
Vládca III. dynastie z Uru menom [[Šulgi]] (2093 – 2046 pred Kr./k 2046 - 1998) ovládol celú BabylóniuBabyloniu plus Asýriu a [[Elam]] (čiže územie od Perzského zálivu po [[Ninive]]). Po zhruba 100 rokoch tak znova obnovil centrálne vedenie (aspoň) pre celú BabylóniuBabyloniu. Uskutočnil aj veľa rôznych reforiem na upevnenie centralizovanej moci. On (alebo jeho otec) dal spísať zbierku právnych predpisov, vykonal daňovú reformu (boli centrálne zhromaždištia odvedených naturálií, ktoré sa potom znova redistribuovali), reformu administratívneho aparátu, zaviedol jednotný [[kalendár]] pre celý štát, obnovil božský kult kráľa. Počnúc jeho vládou nadobudli sumerské literárne diela (hymny, žalospevy, mýtické básne, diskurzy a pod.) svoju klasickú podobu.
 
Šulgiho nástupcovia ([[Amar-Sín]] 2045 – 2037, [[Šu-Sín]] 2036 – 2028, [[Ibbi-Sín]] 2027 - 2003) už museli svoj štát brániť proti útokom zvonka. Zintenzívnili sa - už od akkadského obdobia prebiehajúce - útoky západosemitských [[Amorejci|Amorejcov]] (Amoriti) zo západu ako aj [[Elamiti|Elamitov]] (z [[Elam]]u) a [[Churriti|Churritov]]. Šu-Sín proti Amorejcom dokonca v roku 2032 dal postaviť v severnej BabylóniiBabylonii 200 km dlhý múr. Dôsledkom týchto bojov sa postupne provinční miestordržitelia odtŕhali od urského štátu a vytvárali nezávislé mestské štáty (napríklad [[Isin]] a [[Larsa]]), takže Ibbi-Sín už ovládal len okolie Uru. Po dlhšej vojne Uru s Elamom nakoniec Elamiti roku 2003 (k1955) pred Kr. dobyli Ur a pripojili ho k svojmu štátu, čím sa skončila doba uruckej dynastie. O tomto vznikli známe literárne skladby [[Nárek nad skazou Uru]] a [[Nárek nad skazou Sumeru a Uru]].
 
Štát tretej urskej dynastie bol vysoko centralizovaný. Bol rozdelený na provincie, ktoré sa asi kryli s bývalými mestskými štátmi. Na ich čele stál miestodržiteľ ([[ensi]]) a kráľovi podliehajúci vojenskí velitelia (šagina). Kráľ (štát, palác) hral rozhodujúcu úlohu v ekonomike – kontroloval prakticky výrobné faktory [[pôda]] a [[kapitál]] a na kráľovských pozemkoch a v palácových dielňach zamestnával veľmi veľa ľudí odmeňovaných v naturáliách prípadne prídelmi pôdy. Rovnako významné boli chrámy, ktoré však boli pod kontrolou kráľa (ich hospodárenie kontroloval miestny ensi, museli odvádzať prebytky kráľovi a pod.). Aj chrámy však kontrolovali a prenajímali časť pôdy a zamestnávali ľudí. V chrámoch alebo ich dielňach asi pracovali aj vojnoví zajatci a otroci, ktorých však bolo veľmi málo. Zamestnávali sa nie len dospelí, ale aj deti, ženy a starci. Tretím „sektorom“ boli súkromníci – pôda v súkromnom vlastníctve a súkromní obchodníci a remeselníci – ktorých podiel na hospodárstve sa dnes už dá len hádať.
Riadok 91:
Obyvateľmi štátu Mitanni boli Churriti, Semiti a menší podiel Indoiráncov (čiže Indoeurópanov).
 
V 15. storočí už bol štát Mitanni významnou veľmocou – súperil s [[Egypt]]om, [[Chetiti|Chetitským štátom]], BabylóniouBabyloniou a Elamom. Najväčší rozmach štát dosiahol za kráľa [[Sauštar]]a (okolo 1430 pred Kr.), ktorý dobyl Asýriu (podliehala formou závislých vládcov) a iné územia, takže jeho ríša siahala od dnešného juhovýchodného Turecka až po pohorie [[Zagros]]. Mitanni však so susedmi nie len súperila, ale kráľovské rodiny mali aj priateľské styky (zmluvy o priateľstve, rodinné kontakty a pod.).
 
V 14. stor. mitannský štát začal upadať. Okolo roku 1350 pred Kr. stratil Asýriu.
Riadok 101:
''Hlavný článok:[[Stredoasýrska ríša]]''
 
Okolo roku 1350 pred Kr. kráľ Aššuru [[Aššur-uballit]] (1365 – 1330 pred Kr.) odtrhol Asýrsky štát (tzv. Stredoasýrska ríša 1350 – cca. 1000) od štátu Mitanni, potom dobyl aj časti Mitanni v severovýchodnej Sýrii a zasahoval do babylonskej politiky. Dopisoval si s faraónom [[Achnaton]]om z Egypta. Svoju dcéru vydal za kassitskobabylónskehokassitskobabylonského kráľa, ale jeho vnuk, ktorý sa potom stal babylonským kráľom sa stal obeťou sprisahania. Aššur-uballit preto vojensky zasiahol a dosadil na babylonský trón kráľa Kurigalza II. (1332 – 1308 pred Kr.).
 
V 13. storočí králi ďalej rozširovali územie svojho štátu (pripojili Mezopotámiu v užšom zmysle a južné Arménsko). Významnými kráľmi boli [[Salmanasar I.]] (1274 – 1245 pred Kr.) a [[Tukultí-Ninurta I.]] (1244 – 1208 pred Kr.). Druhý z nich vybudoval novú kráľovskú rezidenciu [[Kár Tukultí-Ninurta]] (5 km severne od Aššuru; po smrti kráľa návrat k starej rezidencii), dvakrát úspešne (dočasne) dobyl Babylon a nakoniec bol zvrhnutý palácovým prevratom.