Asýria: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.6.4) (robot Zmenil: ar:آشور |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Staroveká Mezopotámia}}
[[Súbor:Transport of cedar Dur Sharrukin.jpg|thumb|300px|Reliéf z asýrskeho hlavného mesta [[Dúr Šarrukín]], zobrazujúci prepravu [[libanon]]ského cédra. (8. st. pred Kr.)]]
'''Asýria''' alebo zastarano '''Asýrsko''' môže byť:
* geografické označenie severného povodia rieky [[Tigris]] na sever od mesta [[Sámarrá]]; opak pojmov [[
* štát Asýrčanov, pôvodne s hlavným mestom [[Aššur]]; jeho dejiny sa delia takto:
** včasné dejiny štátu Asýrčanov (3. tisícročie pred Kr.)
Riadok 39:
=== Chalkolit (5000 - 3500 pred Kr. ) ===
V období [[chalkolit]]u (medenej doby) sa už častejšie objavujú aj ozdoby a prístroje z medi a zriedkavo aj z vzácnych kovov. Centrum vývoja sa definitívne presúva do
V rokoch 5000 - 3500 pred Kr. (iné pramene 4200 - 3300 pred Kr. ) existovala [[Obejdská kultúra]](=Ubajdská kultúra), zahŕňajúca kultúru Eridu-Hádždží Muhammad (pozri hore) a vlastnú (príp. vrcholnú) Obejdskú kultúru. Nachádzala sa spočiatku len v
=== Urucká kultúra a Ninive 5 (3500 - 3000 pred Kr.) ===
Obyvatelia (geografickej) Asýrie boli výsledkom zmiešania nostiteľov Halafskej a Sámarrskej kultúry so Semitmi, ktorí prišli v 4. tisícročí.. Samotné mesto [[Aššur]] bolo osídlené od prvej polovice 3. tisícročia pred Kr. (chalkolit).
V rokoch 3500 - 3200 pred Kr. (iné pramene 3300 - 3000 pred Kr.) prakticky v celej Mezopotámii existovala [[Urucká kultúra]] (=kultúra [[Uruk-Gaura]]), ktorá nadviazala na výsledky Obejdskej kultúry. Významné náleziská sú Uruk, Eridu, Ur, Nippur, Tepe Gaura, [[Habúba Kabíra]] a [[Džebel Arúda]]. Počiatočná fáza je slabo dokumentovaná. Sídla na severe sa často vyčleňujú ako paralelná [[Gaurská kultúra]] (podľa Tepe Gaura). V posledných rokoch siahala Urucká kultúra až do Sýrie. Vplyv mala aj v juhozápadnom Iráne (územie neskôr nazývané [[Elam]]). Keramiku uruckého typu (ktorá je spravidla jednofarebná – červená alebo sivá) nachádzame v južnej
Okolo roku 3000 pred Kr. bola severná Asýria centrom tzv. kultúry [[Ninive 5]].
Riadok 53:
V rokoch 3000 až 2340 pred Kr. (iné pramene 2750 až 2350 pred Kr. ) nasledovalo v Mezopotámii tzv. [[Ranodynastické obdobie]]. Najvýznamnejšie náleziská sú [[Kiš]], [[Ešnunna]], [[Tutub]], [[Ur]], [[Uruk]], [[Šuruppak]], [[Tell Adžrab]], [[Lagaš]], [[Girsu]], [[Umma]], [[Abú Salábích]] a [[Nippur]]. Obdobie sa asi začalo vpádmi z Iránu, ktoré spôsobili viacero zmien.
V tomto období sa v Mezopotámii formujú [[mestské štáty]]. Na ich čele stáli dedičné vladárske dynastie. Centrum tvorili mestské štáty v
=== Akkadské obdobie (2300 – (?) 2159 pred Kr.) ===
Okolo roku 2300 pred Kr. sa Aššur a (geografická) Asýria stali súčasťou akkadského štátu, lebo ich dobyl kedy [[Sargon I.]] ([[Šarru-kín I.]]), pôvodne kráľ Kiša, ktorý vytvoril obrovskú ríšu.
Sargonov syn a nástupca [[Rimuš]] (2283-2275 pred Kr.) musel neustále potláčať vzbury v ríši, najmä v južnej
Počnúc vládou [[Šar-kali-šarrí]]ho (2222 – 2198 pred Kr.) sa začína obdobie úpadku a písomných správ je veľký nedostatok. Viedli sa jednak vnútorné boje a jednak boje proti prenikajúcim [[Gutejci|Gutejcom]] a Lullubejcom z východu, semitským [[Amorejci|Amorejcom]] zo západu a [[Churriti|Churritom]] zo severu (horný tok Chábúru a pod.). Od akkadského štátu sa postupne opäť poodtŕhali mestské štáty, ktoré začali medzi sebou bojovať. Akkadský štát definitívne zanikol roku [[2159]] pred Kr., kedy Gutejci pustošivým vpádom zničili Akkad.
Riadok 66:
=== Obdobie III. urskej dynastie (Ur III) (cca. 2070 – cca. 2000 pred Kr) ===
Vládca III. dynastie z Uru menom [[Šulgi]] (2093 – 2046 pred Kr./k 2046 - 1998) ovládol celú
Šulgiho nástupcovia ([[Amar-Sín]] 2045 – 2037, [[Šu-Sín]] 2036 – 2028, [[Ibbi-Sín]] 2027 - 2003) už museli svoj štát brániť proti útokom zvonka. Zintenzívnili sa - už od akkadského obdobia prebiehajúce - útoky západosemitských [[Amorejci|Amorejcov]] (Amoriti) zo západu ako aj [[Elamiti|Elamitov]] (z [[Elam]]u) a [[Churriti|Churritov]]. Šu-Sín proti Amorejcom dokonca v roku 2032 dal postaviť v severnej
Štát tretej urskej dynastie bol vysoko centralizovaný. Bol rozdelený na provincie, ktoré sa asi kryli s bývalými mestskými štátmi. Na ich čele stál miestodržiteľ ([[ensi]]) a kráľovi podliehajúci vojenskí velitelia (šagina). Kráľ (štát, palác) hral rozhodujúcu úlohu v ekonomike – kontroloval prakticky výrobné faktory [[pôda]] a [[kapitál]] a na kráľovských pozemkoch a v palácových dielňach zamestnával veľmi veľa ľudí odmeňovaných v naturáliách prípadne prídelmi pôdy. Rovnako významné boli chrámy, ktoré však boli pod kontrolou kráľa (ich hospodárenie kontroloval miestny ensi, museli odvádzať prebytky kráľovi a pod.). Aj chrámy však kontrolovali a prenajímali časť pôdy a zamestnávali ľudí. V chrámoch alebo ich dielňach asi pracovali aj vojnoví zajatci a otroci, ktorých však bolo veľmi málo. Zamestnávali sa nie len dospelí, ale aj deti, ženy a starci. Tretím „sektorom“ boli súkromníci – pôda v súkromnom vlastníctve a súkromní obchodníci a remeselníci – ktorých podiel na hospodárstve sa dnes už dá len hádať.
Riadok 91:
Obyvateľmi štátu Mitanni boli Churriti, Semiti a menší podiel Indoiráncov (čiže Indoeurópanov).
V 15. storočí už bol štát Mitanni významnou veľmocou – súperil s [[Egypt]]om, [[Chetiti|Chetitským štátom]],
V 14. stor. mitannský štát začal upadať. Okolo roku 1350 pred Kr. stratil Asýriu.
Riadok 101:
''Hlavný článok:[[Stredoasýrska ríša]]''
Okolo roku 1350 pred Kr. kráľ Aššuru [[Aššur-uballit]] (1365 – 1330 pred Kr.) odtrhol Asýrsky štát (tzv. Stredoasýrska ríša 1350 – cca. 1000) od štátu Mitanni, potom dobyl aj časti Mitanni v severovýchodnej Sýrii a zasahoval do babylonskej politiky. Dopisoval si s faraónom [[Achnaton]]om z Egypta. Svoju dcéru vydal za
V 13. storočí králi ďalej rozširovali územie svojho štátu (pripojili Mezopotámiu v užšom zmysle a južné Arménsko). Významnými kráľmi boli [[Salmanasar I.]] (1274 – 1245 pred Kr.) a [[Tukultí-Ninurta I.]] (1244 – 1208 pred Kr.). Druhý z nich vybudoval novú kráľovskú rezidenciu [[Kár Tukultí-Ninurta]] (5 km severne od Aššuru; po smrti kráľa návrat k starej rezidencii), dvakrát úspešne (dočasne) dobyl Babylon a nakoniec bol zvrhnutý palácovým prevratom.
|