Južný Sudán: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 56:
}}
 
'''Južný Sudán''' (angl. South(ern) Sudan, {{v jazyku|ara|جنوب السودان}} - ''Džanúb as-Súdán''), dlhý tvar '''Juhosudánska republika''' (''Republic of South Sudan''), je [[štát]] v severovýchodnej [[Afrika|Afrike]]. [[Os]]ou štátu je [[Biely Níl]] a povrch z veľkej časti tvoria [[dažďový les|tropické lesy]], pôda je tu oveľa viac úrodnejšia než v [[Sudán]]e. Najvyšším vrchom je [[Kinjeti]] ({{mnm|3187}}) neďaleko štátnej hranice s [[Uganda|Ugandou]]. Odhaduje sa, že na tomto území v roku [[2008]] žilo 8 260 490 obyvateľov. [[Hlavné mesto|Hlavným mestom]] Južného Sudánu je [[DžúbáJuba]], v ktorej žije asi 244 000 obyvateľov.
 
Južný Sudán susedí na juhu s [[Uganda|Ugandou]] a [[Keňa|Keňou]], na juhozápade s [[Demokratická republika Kongo|Demokratickou republikou Kongo]]. Na západe susedí so [[Stredoafrická republika|Stredoafrickou republikou]] a na východe s [[Etiópia|Etiópiou]]. Na severe so [[Sudán]]om.
Riadok 76:
[[Súbor:South Sudan-administrative map PL.png|náhľad|vľavo|Administratívne rozdelenie Južného Sudánu]]
Na území štátu Južný Sudán sa nachádza celkovo 10 „štátov“ (vilájetov), ktoré vznikli rozdelením troch „provincií“, ktoré existovali v Sudáne v rokoch 1948 – 1973 (a v rokoch 1991 – 1994 ako „štáty“):
* Equatoria (Al-Istiwá'íja)GarbWestern al-Istiwá'íjaEquatoria, Al-Central Istiwá'íja al-wustáEquatoria, ŠarkEastern al-Istiwá'íja,Equatoria
* Bahr al Ghazal (Bahr al-Gazál)GarbWestern Bahr al-Gazál Ghazal, ŠamálNorhtern Bahr al-Gazál Ghazal, Al-BuhajratLakes a WárábWarrap
* A'álíUpper an-NílNileDžunkalíJonglei, Al-WahdaUnity a A'álíUpper an-NílNile
<br style="clear: both;" />
{| class="wikitable" style="width:60%"
! style="width:2%" | '''Nº'''
! style="width:15%" | '''Arabský názov'''
! style="width:15%" | '''Anglický názov'''
! style="width:15%" | '''Arabský názov'''
! style="width:7%" | '''Rozloha<br />(km²)'''
! style="width:10%" | '''Počet obyvateľov<br /> <small>Sčítanie [[2008]] (*)</small>'''
Riadok 89:
|-
| 1
| ''[[Western Bahr al Ghazal'']]
| [[Garb Bahr al-Gazál|Garb Bahr al-Gazál (Gharb Bahr al-Ghazál)]]
| ''Western Bahr al Ghazal''
| align='right' | {{formatnum:93900}}
| align='right' | {{formatnum:333431}}
Riadok 96:
|---
| 2
| ''[[Northen Bahr al-Ghazal'']]
| [[Šamál Bahr al-Gazál (Šamál Bahr al-Ghazál)]]
| ''Northen Bahr al-Ghazal''
| align='right' | {{formatnum:33558}}
| align='right' | {{formatnum:720898}}
Riadok 103:
|---
| 3
| ''[[Unity'']]
| [[Al-Wahda]]
| ''Unity''
| align='right' | {{formatnum:35956}}
| align='right' | {{formatnum:585801}}
Riadok 110:
|---
| 4
| ''[[Upper Nile'']]
| [[A'álí an-Níl]]
| ''Upper Nile''
| align='right' | {{formatnum:77773}}
| align='right' | {{formatnum:964353}}
Riadok 117:
|-
| 5
| ''[[Warrap'']]
| [[Wáráb]]
| ''Warrap''
| align='right' | {{formatnum:31027}}
| align='right' | {{formatnum:972928}}
Riadok 124:
|-
| 6
| ''[[Jonglei'']]
| [[Džunkalí (Džunqalí)]]
| ''Jonglei''
| align='right' | {{formatnum:122479}}
| align='right' | {{formatnum:1358602}}
Riadok 131:
|---
| 7
| ''[[Lakes'']]
| [[Al-Buhajrat]]
| ''Lakes''
| align='right' | {{formatnum:40235}}
| align='right' | {{formatnum:695730}}
Riadok 138:
|-
| 8
| ''[[Western Equatoria'']]
| [[Garb al-Istiwá'íja|Garb al-Istiwá'íja (Gharb al-Istiwá'íja)]]
| ''Western Equatoria''
| align='right' | {{formatnum:79319}}
| align='right' | {{formatnum:619029}}
Riadok 145:
|-
| 9
| ''[[Central Equatoria'']]
| [[Al- Istiwá'íja al-wustá]]
| ''Central Equatoria''
| align='right' | {{formatnum:22956}}
| align='right' | {{formatnum:1103592}}
Riadok 152:
|-
| 10
| ''[[Eastern Equatoria'']]
| [[Šark al-Istiwá'íja|Šark al-Istiwá'íja (Šarq al-Istiwá'íja)]]
| ''Eastern Equatoria''
| align='right' | {{formatnum:82542}}
| align='right' | {{formatnum:906126}}
Riadok 181:
{{legend|#fb6282|sporné územia}}]]
Obyvateľstvo Južného Sudánu tvoria prevažne černošské kmene, ktoré vyznávajú kresťanstvo a animizmus. Podľa údajov organizácie Pray for Sudan sa ku kresťanstvu hlási okolo 39,6 % obyvateľov Južného Sudánu. Presné údaje nie sú k dispozícii. [[Kresťanstvo]] je reprezentované rímskokatolíckou cirkvou a episkopálnou cirkvou Sudánu ([[anglikáni]]).<br />
Rímskych katolíkov je asi 22 % z celkového počtu obyvateľov štátu (z kresťanov tvoria asi dve tretiny veriacich). Žijú najmä v EquatóriiEquatorii. Vatikán bol jedným z prvých štátov, ktoré uznali nezávislosť Južného Sudánu. Krajina má aj prvú sväticu a je ňou reholnárehoľná sestra '''Jozefína Bakhita''' (asi 1869 - 1947), ktorú v roku 2000 kanonizoval pápež Ján Pavol II.<br />
Z ostatných kresťanských cirkví tu žijú aj pentekostalisti, [[baptisti]], [[metodisti]], ale aj príslušníci koptskej (pravoslávnej) cirkvi. Protestantov je asi 18 %, hlavne anglikánov a pentekostalistov. Prví kresťanskí misionári prišli do krajiny počas britskej správy (najprv [[protestanti]] a neskôr aj rímski [[katolíci]]). Najviac kresťanov žije medzi príslušníkmi kmeňa [[Azande]], ktorí žijú hlavne na juhozápade štátu (pri hraniciach s Kongom). Za najväčšiu etnickú skupinu možno považovať Dinkov (takmer 2 milióny obyvateľov). Hlásia sa prevažne k animizmu, ale časť vyznáva aj kresťanské náboženstvo. Žijú v oblasti na západ od rieky Biely Níl. Z tejto etnickej skupiny pochádza aj prezident Južného Sudánu. Druhým najpočetnejším je kmeň [[Nueri|Nuer]]. Animizmus vyznáva si 48,4 % obyvateľov krajiny a k islamu sa hlási asi 12 % obyvateľov.<br />
Najrozšírenejším jazykom Južného Sudánu je tzv. džúbska [[arabčina]], ktorá slúži ako spoločný jazyk obyvateľov. Oficiálnym jazykom je aj [[angličtina]], používaná v školstve a správe štátu.
Riadok 187:
== Ekonomika ==
[[Súbor:Sudan Juba cattle on street.jpg|náhľad|vľavo|Komunikácie v na juhu krajiny]]
Južný Sudán patrí po dlhých občianskych vojnách, ktoré rozvrátili jeho ekonomiku, k hospodársky zaostalým regiónom Afriky. Ani centrálna vláda v Chartúme nemala záujem tento stav zlepšiť. Južný Sudán však produkuje 85 % produkcie sudánskej [[ropa|ropy]], z ktorej príjmy sa však na základe mierovej zmluvy rovnomerne delia medzi centrálnu vládu v Chartúme a autonómnu vládu v meste DžúbáJuba. Napriek tomu však tvoria až 98 % príjmov Južného Sudánu. Okrem ropy sa na území nového štátu nachádzajú zásoby železnej rudy, chrómu, zinku, striebra a iných rúd.
 
Poľnohospodárstvo je veľmi zaostalé a uspokojuje hlavne vlastnú potrebu nového štátu. Pestuje sa najmä [[pšenica]], [[bavlna]], [[mango]], [[podzemnica olejná]], banány, bataty, [[sezam]] a ďalšie plodiny.