Bitka o Smolensk (1941): Rozdiel medzi revíziami

|velitel2 = {{minivlajka|ZSSR}} [[SemyonSemion TimoshenkoTimošenko|S. K. Timošenko]]<br>{{minivlajka|ZSSR}} [[GeorgiGeorgij ZhukovKonstantinovič|G. K. Žukov]]<br>{{minivlajka|ZSSR}} [[FyodorFiodor IsodorovichIsodorovič KuznetsovKuznecov|F. I. Kuznecov]]<br>{{minivlajka|ZSSR}} [[AndreiAndrej Ivanovič Jeriomenko|A. I. YeremenkoJeriomenko]]

|straty2= 300 000 zajatých<br>45 000 zabitýchmŕvych, zranenýchranených<br>všetky tanky zničené

'''Prvá bitka o Smolensk''' bola súčasťou[[vojenská nemeckéhobitka|vojenská plánuoperácia]] v úvodnej fáze bojov na [[Operáciaveľká Barbarossavlastenecká vojna|Operácievýchodnom Barbarossafronte]] apočas odohrávala[[druhá sasvetová vojna|druhej svetovej vojny]], trvajúca od [[6. júlajúl]]a do [[5. augustaaugust]]a [[1941]]. Bojovali v nej [[wehrmacht|vojská Tretej ríše]], proti brániacim sa jednotkám [[červená armáda|červenej armády]]. Bitka bola súčasťou [[Operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]]. Podľa plánu nacistického Nemecka malo dôjsť k mohutnej obkľučovacej akcii v priestore [[Smolensk]]a, ktorý bol významným strategickým a dopravným uzlom, k zničeniu sovietskych vojsk a k otvoreniu si cesty do M[[oskva|Moskvy]].

Od zahájeniazačiatku Operácieoperácie Barbarossa postúpili nemecké vojská do konca júna až k [[Minsk]]u, kde zajali v Byalistokbyalistocko-Minskomminskom kotli cezviac než 300 tisíc000 vojakov červenej Červenooarmejcovarmády. Sovietská obrana sa začiatkom mesiaca júl ustálila na čiare [[Vicebsk]] - [[Orša]] - [[Mahiľov]]. Tu vojská [[Červená armáda|Červenej armády]] a [[Wehrmacht]]u zvádzali veľké boje. Najdlhšie sa bránili jednotky generálmajora M. T. Romanova v [[Mahiľov]]e, a to až do 26. júla 1941.

Začiatok bitky o [[Smolensk]] je datovaný na 6. júla 1941, kedy vojská skupiny armád MitteStred poľného maršala [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] obsadili [[Vicebsk]]. Nemci sa snažili podniknúť obkľučovacie manévre, avšak sovietskym jednotkám sa podarilo uniknúť z obkľúčenia. [[Červená armáda]] sa sústredila na ďalšie obranné boje a spôsobila nemeckým jednotkám veľké straty. Dňa 30. júla podnikli jednotky pod vedením [[Georgij Žukov|Georgija Žukova]] úspešný [[protiútok pri Jelni]], pri ktorom po prvýkrát od začiatku vojny dokázali obsadiť územie, ktoré bolo predtým ovládané Nemcami. Začiatkom augusta zahájili tankové zväzy 9. nemeckej armády obkľučovací manéver, časť brániacich sa sovietskych vojsk v dňoch 5. - 6. augusta obišli a obsadili [[Smolensk]]. V obkľúčenom kotli zostalo 300 tisíc000 červenoarmejcov. Ďalším obkľúčeným sovietskym jednotkám sa podarilo uniknúť vďaka úderom posíl vojsk Západný front [[západný front (veľká vlastenecká vojna)|Západného frontu]] a vďaka tomu sa podarila skonsolidovať ďalšia obranná línia pred Moskvou. V priestore pri Jelni pokračovali ďalšie boje a dňa 10. septembra prešla Červená armáda do obrany.

Nemci zajali 300 tisíc000 vojakov, ukoristili 3 200 tankov a 3 000 diel, avšak sami utrpeli veľké straty, keď prišli o 250 tisíc000 mužov a značné množstvo techniky. Vďaka týmto dlhotrvajúcim a vyčerpávajúcim bojom však mohla [[Červená armáda]] skonsolidovať obranu pri [[Bitka o Moskvu|útoku na Moskvu]]. a Nemcom saNemci vzdialilastratili možnosť nadobyť dobytie MoskvyMoskvu na prelome letných a jesenných mesiacov. Mnohí autori považujú úspešnú obranu a sovietske protiútoky v priestore Smolenska za jeden z rozhodujúcich okamihov bojov na východnom fronte<ref>Glanz, D., ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay.'' Clemson University, Clemson, South Carolina, 2001, s. 21-22</ref>.

== ZdrojReferencie ==