Elita: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: kk:Элита
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Elita''' (z latinského{{V ''jazyku|lat|eligere'' = |vyberať, vyvoliť}}) je časť [[človek|ľudí]], ktorá v [[sociálna skupina|sociálnej skupine]], [[inštitúcia|inštitúcii]] alebo [[spoločnosť|spoločnosti]] zaujíma najvýznamnejšie postavenie.
 
Tento [[spoločenské vedy|spoločenskovedný]] termín, označuje [[kategórie]] osôb, ktoré v určitom systéme či subsystéme zaujímajú vedúcu alebo inú významnú úlohu, a to vďaka svojim:
Riadok 16:
Hlavným činiteľom hierarchickej [[stratifikácia|stratifikácie]] je fenomén [[moc]]i, ktorá delí spoločnosť na dve základné časti:
# vládnúcu [[sociálna trieda|sociálnu triedu]], tj. elitu
# ovládanú triedu, tjt. j. non-elitu.
 
Podľa teórií elít je rozdelenie spoločnosti na elitu a non-elitu [[história|historickým]] [[zákon]]om každej spoločnosti.
Riadok 25:
Relatívne malý počet príslušníkov elity umožňuje jej členom jednať spoločne, vedome a súdržne. Procesy komunikácie v elite sú ľahšie a jej členovia sa dokážu rýchlo zmobilizovať k formulácii [[politická línia|politickej línie]] a k prevzatiu iniciatívy.
 
Elita má kontraste s [[masa|masou]] non-elity výhodu vo svojej [[organizácia|organizácii]]. Non-elita, vzhľadom na podmienky, ak nie je vedená nejakou elitou či “kontra-elitou” je atomizovaná a neschopná konať rýchlo a spontánne.
 
Elita sa takmer nikdy nevzdáva dobrovoľne svojej [[dominancia|dominancie]]. Rozhoduje o dosadzovaní na vedúce miesta a môže sa pokúsiť zvýhodniť vlastnú [[rodina|rodinu]], príbuzných či priateľov. Elitisti tiež často využívajú predovšetkým [[ideológia|ideológiu]] v ospravedlnení elity a jej uchopení a držby [[moc]]i, i keď stáva sa, že elita v záujme svojho udržania moci použije nátlak.
Riadok 45:
[[Taliansko|Taliansky]] politický [[sociológia|sociológ]] [[Gaetano Mosca]] hovorí o [[vládnúca trieda|vládnúcej triede]], čo je elita [[moc]]i a [[vplyv]]u.
 
Podľa Moscu sa vo všetkých spoločnostiachchspoločnostiach objavujú dve [[triedy]]; vládnuca a ovládaná. Vládnuca trieda si [[monopol]]izuje moc a teší sa jej výhodám; k udržaniu nadvlády používa metódy legálne i svojvoľné.
 
Dominantné postavenie vládnucej [[politika|politickej]] triedy chápal Mosca ako [[zákon]], pre ktorý možno nájsť dôkazy vo všetkých obdobiach [[história|histórie]] a všetkých častiach sveta. Každá vládnuca skupina má isté schopnosti či vlastnosti, ktoré sú v danej spoločnosti kladne hodnotené alebo v nej pôsobia značným vplyvom. Tie využíva k rozširovaniu svojej moci a získaniu výhod.
 
Základom politickej nadvlády môže byť [[vlastníctvo]] [[výrobné prostriedky|výrobných prostriedkov]], vojenská sila, kňažskýkňazský stav alebo i [[byrokracia|byrokratická]] kvalifikácia.
 
=== Paretova teória cirkulácie elít ===
[[Vilfredo Pareto]], ďalší z predstaviteľov [[Talianska politická sociológia|talianskej politickej sociológie]],
používápoužíva na rozdiel od Moscu priamo termín elita, a to pre všetky oblasti ľudskej činnosti. Zvlášť sa však - rovnako ako Mosca - sústreďuje na oblasť moci.
 
Podľa Pareta existuje v každej spoločnosti prirodzená hierarchizácia v tvare [[kužeľ]]a, ktorého vrchol tvorí nepočetná skupina vodcov (elita) a základňou sú početné [[masa|masy]] vedených.
POdľaPodľa Pareta sú k vláde potrebné dva [[psychológia|psychologické]] typy:
* [[líška|líšky]] (trieda I.), ktoré sa vyznačujú pružnosťou, prešibanosťou a schopnosťou presvedčiť,
* [[lev|levy]] (trieda II.), ktorí sú schopní a pripravení použiť [[násilie]] k potlačeniu opozície.
Riadok 67:
 
== Moderní kritici reálnej demokracie ==
Teórii elít sa venovala tiež [[Spojené štáty americké|americká]] [[sociológia]]. Čerpala z [[empíria|empirických]] [[výskum]]ov (20. a 30. roky [[20. storočie|storočia]]) a bola stimulovaná dobovou [[ekonomika|ekonomickou]] situáciou. [[Veľká hospodárska kríza]] a jej dôsledky viedli [[vláda USA|vládu USA]] k zasahovaniu do hospodárskych otázok i do ďalších oblastí života spoločnosti. Mimoriadny vplyv elity na chod celej spoločnosti vyvolal zvýšený zájemzáujem o túto tematiku.
 
Téma elity sa objavuje napr. u [[Harold D. Lasswell|Harolda D. Lasswella]], dostal sa k nej pri skúmaní násilia, [[štát]]u, [[ideológie]], [[revolúcie]] a [[propaganda|propagandy]]. Všetky tieto fenomény sú podľa neho dôsledkom činnosti malej kvalifikovanej [[sociálna skupina|skupiny]] ľudí, ktorí sú schopní učiť nielen inýchéiných, ale tiež seba.
 
Medzi moderných kritikov reálnej demokracie patrí i [[Charles Wright Mills]] . V diele nazvanom "Mocenská elita" hodnotí štruktúry USA a poukazuje na vzájomnú prepojenosť vodcovských skupín v krajine. Špičky [[ekonomika|hospodárskych]] [[korporácia|korporaciíkorporácií]], [[politika|politického]] vedenia a [[armáda|armády]] charakterizuje ako "veľkú trojku". Všetky tri systémy prolínajúprelínajú, kompaktnosť [[trojuholník]]a moci chápe Mills ako ohrozenie [[demokracie]] v USA. Poukazuje na to, že kombináciou ekonomickej moci, byrokratickej kontroly a prístupu k vrcholovým úrovniam administratívy práve len mocenská elita uskutočňuje závažné historické rozhodnutia na poli obrany a zahraničnej politiky, aj v oblasti stratégií ekonomickej politiky.
 
Podobne [[Joseph Alois Schumpeter]] na elitárstvo poukazuje vo svojej knihe Kapitalizmus, socializmus a demokracia. Výsledkom je "realistický" model demokracie, nejde o priamu demokraciu, o možnosť širokej verejnosti osobne zasahovať do diania, pretože moc rozhodovať získavajú politici-jednotlivci prostredníctvom boja o hlasy ľudí.
 
Model konkurenčného elitizmu rozpracoval [[Antony Downs]] (1957). V jeho ponímaní volebná konkurencia predstavuje tiež trh: voliči vystupujú v roli "spotrebiteľa"„spotrebiteľa“, politik v roli "podnikateľa". Jeho "ekonomická teória demokracie" poukazuje na to, že volič môže rozhodovať, ktorá elita vládne, nemôže však zmeniť fakt, že vždy vládne nejaká vybraná skupina ľudí - elita.
 
== Rozvrstvenie elity a non-elity ==
Riadok 83:
* {{filit|fve/elita.html}}
* Jodl, M.: ''Teorie elity a problém elity'', Victoria Publishing, [[Praha]] 1994
* ''Blackwellova [[encyklopedie]] politického myšlení'', Proglas, [[Brno]] 1995
 
[[Kategória:Spoločnosť]]