Najväčšie ložiská železných rúd vznikli pravdepodobne z hornín takzvaných [[Páskované železné rudy|páskovaných železných formácií]] (angl. banded iron formation - BIF). Týmto horninám sa tiež bežne hovorí [[jaspilit]]y, možno ich zaradiť medzialebo železité [[kremenec (hornina)|kremence]]<ref name="Mišík et al., 1984">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984., Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.</ref>. VznikajúHorniny lúhovaním a odnosombohaté SiO<sub>2</sub> z [[roztok]]ov bohatých na železnaté ióny a následnouželezo kryštalizáciouvznikali ausadzovaním zrážaním minerálov železa av oxidumorskom kremičitéhoprostredí z obohatených [[hydrotermálny]]ch roztokov v morskej vode. Väčšina týchto ložísk je situovaná v asi 3,8 - 1,8 miliardy rokov starých [[Súvrstvie|súvrstviachroztok]],ov ktorébohatých vzniklia vnáslednou [[prekambrium|prekambriu]]kryštalizáciou. Vzniku ložísk predchádzalo koncentrovanie ľahko rozpustných železnatých [[ión]]ov v morskej vode, ktorá sa nimi v dôsledku absencie kyslíka vvo vtedajšej atmosfére postupne nasýtila. Neskôr v dôsledku zmien v zložení [[Atmosféra Zeme|atmosféry]], zapríčinených zvyšovaním koncentrácie [[kyslík]]a produkovaného najmä [[Sinice|sinicami]] na začiatku [[proterozoikum|proterozoika]], boli železnaté ióny [[oxidácia|oxidované]] na menej rozpustné trojmocné ióny, ktoré neskôr sedimentovali ako prúžkovaná hornina bohatá na [[hematit]]. Tvorba veľkých ložísk železných rúd v dôsledku týchto nevratných zmien postupne prestala<ref>Klein, C., 2006. ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref>. Väčšina týchto ložísk sa nachádz v asi 3,8 - 1,8 miliardy rokov starých ([[prekambrium|prekambrických]]) [[Súvrstvie|súvrstviach]].
==== Ostatné sedimentárne a zvetrávacie železné rudy ====
