Jagelovci: Rozdiel medzi revíziami

'''Jagelovci''' (poľ. ''Jagiellonowie'', lit. ''Jogailaičiai'') bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu. Jej členovia boli vládnucou dynastiou v Poľsku (v r. 1386 {{-- }}1572 a 1587 {{- -}}1668), v Litve (v r. 1377 {{- -}}1401 a 1440 {{- -}}1572), v Čechách (v r. 1471 {{- -}}1526) a v Uhorsku (v r. 1440 {{- -}}1444, a 1490 {{- -}}1526).

Jagelovskí panovníci sa významne zaslúžili o trvalé zväčšenie poľského kráľovstva ([[Mazovsko]], [[Livónsko]], časť západného [[Prusko|Pruska]]) najmä bojmi s [[Rád nemeckých rytierov|Rádom nemeckých rytierov]]. Nástupcom Vladislava II. Jagela sa v roku 1434 stal jeho syn [[Vladislav III. (Poľsko)|Vladislav III.]] (1434 – {{--}}1444), po ňom [[Kazimír IV. (Poľsko)|Kazimír IV.]] (1445 – {{--}}1492); [[Žigmund II. August|Žigmundom II. Augustom]] (synom [[Žigmund I. Starý|Žigmunda I.]]) vymrel v roku 1572 rod Jagelovcov v mužskej línii. Nastúpením [[Žigmund III. Vasa|Žigmunda III.]] (syna švédskeho kráľa [[Ján III. Vasa|Jána III.]] z rodu Vasa) r. 1587 sa opäť rod Jagelovcov dostal na poľský trón (až do r. 1668), a to v ženskej línii, lebo jeho manželkou bola [[Katarína Jagelovská|Katarína]], sestra [[Žigmund II. August|Žigmunda II. Augusta]]. V 15. – 16. storočí z rodu Jagelovcov pochádzali aj niektorí uhorskí a českí panovníci. Po smrti [[Albrecht II. (SRR)|Albrechta II. Habsburského]] sa od r. 1440 stal uhorským kráľom (ako Vladislav I.) poľský kráľ [[Vladislav III. (Poľsko)|Vladislav III.]] Padol v boji proti Turkom v [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]] v r. 1444, preto sa nazýva aj Vladislavom Varnenčíkom. Najstarší syn poľského kráľa Kazimíra IV., [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav]], bol v roku 1471 zvolený za českého kráľa a po smrti [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] (r. 1490) zasadol na trón aj v Uhorsku. Jeho syn [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] bol kráľom uhorským aj českým (od r. 1516). Padol v [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] 29.8.1526 a ním vymrela po meči uhorsko-česká vetva Jagelovcov a uhorským a českým kráľom sa po ňom stal [[Ferdinand I. Habsburský]], ktorého manželkou bola [[Anna Jagelovská|Anna]], sestra Ľudovíta II. Na rozdiel od územného zväčšovania Poľska menej úspešná bola ich politika ako českých a uhorských kráľov. V Uhorsku nedokázali čeliť politickej a hospodárskej anarchii, ktorá bola najzreteľnejšia za vlády [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]]. K moci sa dostala vysoká šľachta a vzrástlo zbedačovanie obyvateľstva. I v Čechách za jagelovských slabých panovníkov došlo k úpadku kráľovskej centrálnej moci a faktickú vládu mali v rukách šľachtické stavy.

|<small>litovské veľkoknieža (1316 – {{--}}1341)

|<small>litovské veľkoknieža (1316 – {{--}}1341)

|<small>litovské veľkoknieža (1345 – {{--}}1382)

|<small>litovské veľkoknieža (1377 – {{--}}1401) a poľský kráľ (1386 – {{--}}1434)

|<small>litovské veľkoknieža (1401 – {{--}}1430)

|<small>litovské veľkoknieža (1430 – {{--}}1432)

|<small>litovské veľkoknieža (1432 – {{--}}1440)

|<small>poľský kráľ (1434 – {{--}}1444), uhorský kráľ (1440 – {{--}}1444)

|<small>litovské veľkoknieža (1440 – {{--}}1492), poľský kráľ (1447 – {{--}}1492)

|<small>český kráľ (1471 – {{--}}1516), uhorský kráľ (1490 – {{--}}1516)

|<small>český a uhorský kráľ (1516 – {{--}}1526)

|<small>poľský kráľ (1492 – {{--}}1501)

|<small>litovské veľkoknieža (1492 – {{--}}1506), poľský kráľ (1501 – {{--}}1506)

|<small>litovské veľkoknieža (1506 – {{--}}1529), poľský kráľ (1506 – {{--}}1548)

|<small>litovské veľkoknieža (1529 – {{--}}1569), poľský kráľ (1548 {{- -}}1572)