Richtár: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: 6-12 → 6 – 12, - →  –  (3)
Riadok 1:
'''Richtár''' (z {{v jazyku|deu|Richter}} -  – sudca; lat. ''iudex''; čiastočné synonymá: '''šoltýs, fojt, advokát, villicus, vesník, pereg''') bol na území dnešného Slovensku do roku 1850 hlavný predstaviteľ samosprávy miest a do roku 1918 dedín.
 
Richtár bol pôvodne úradník vyberajúci pre svojho pána dlhované čiastky v obci, ktorý bol poverený aj súdnictvom. Neskôr sa stal aj predstaviteľom správy obce/mesta. V roku 1850 na dedinách stratil súdnu právomoc, v mestách mu naopak ostala len súdna funkcia ({{v jazyku|deu|Richter}} -  – slov. sudca) a správnu právomoc dostal [[mešťanosta]] ({{v jazyku|deu|Bürgermeister}}).
 
== Iné staršie názvy ==
Riadok 7:
* Vesník bol dedinský richtár; s pojmom richtár splynul v 16. storočí
* [[Šoltýs]], (mestský) fojt, advokát boli názvy richtárov miest a obcí s nemeckým právom. Boli to dediční richtári, ktorí boli spravidla zakladateľmi nových obcí (lokátormi) a za vykonávanie úradu zodpovedali zemepánovi. Fojt bol aj názov dedinského richtára v poľskom a ukrajinskom prostredí.
* Pereg -  – richtár vo vinohradníckej obci; bol volený
 
== Dedinskí (nedediční) richtári ==
Riadok 14:
== Mestskí (nedediční) richtári ==
 
V mestách stál spočiatku na čele mestskej rady zloženej z 6- – 12 (aj viac) prísažných (iurati, scabini, boženíci), od 14. storočia na čele širšej rady alebo volenej (často vyše 100-člennej) obce (''electa civitas''). V kráľovských mestách sa richtár volil spravidla na obdobie jedného roka. Vo funkcii ho potvrdzoval panovník.
 
== Pozri aj ==